úkryt

57 0 0
                                    

Potreboval som sa upokojiť a jedine rýchlou jazdou na koni sa mi to darí .Vyhupol som do sedla a zbesilo cválal krajinou. Bolo mi jedno, že sa schyľuje k búrke. Hlavne byť daleko od nej ,od môjho posratého života. Búrka udrela v plnej sile . Keby šlo len o mňa bolo by mi to jedno ale Paridas trpel. Kôň za nič nemôže. Rozhodne som s ním zamieril k opustenej chalúpke, ktorá bola často mojím útočiskom. Zosadol som a voviedol Paridasa k prístrešku za domom, bolo tam uložené drevo a ovos.

"Daj si fešák." položil som prd neho vedro. Nabral som do náručia drevo a vydal sa k domu. Sám som sa tešil na upokojujúce praskanie horiaceho dreva. Sotva som otvoril dvere začul som nádherný hlas. Ide na mňa horúčka? otrepal som sa zimou

Vzápätí som ale ostal stáť na prahu .Predo mnou bol snád anjel. Zlaté vlasy sa vo vlnách znášali až k jej pásu. Jemne sa pohupovala v rytme piesne. Prekvapene som upustil drevo. Len tak tak som stihol uskočiť pred tím než mi dopadlo na nohy. Ona sa vystrašene otočila a skríkla. Jej oči sa rozšírili poznaním.

"Ty ?čo tu sakra robíš ?"pritiahla si k telu deku

"Ja? Ty ma sleduješ ?"mračil som sa

"Niektoré dievčatá sú schopné všetkého aby dostali muža ktorého chcú." hundral som zamračene

Prekliate ľalieWhere stories live. Discover now