Na terase som sa snažila vydýchať .Bože ,úplne som aj zabudla na bolesť hlavy. Zasmiala som sa v duchu, trocha upravila a vošla dnu.
"Elena kde si bola, nikde som ťa nemohla nájsť." pristúpila ku mne teta
Samozrejme že nebežala, v spoločnosti sa to na dámu nepatrí.
"Bola som v záhrade."
Zamračila sa "Nesluší sa aby mladá slečna chodila bez doprovodu ...."
Tu som ju prerušila "Hrozne ma bolela hlava a vás som nemohla nájsť."
"Viac nech sa to neopakuje .Už ti je lepšie ?"starostlivo ma prešla očami
"Trochu, ale som unavená .Mohli by sme už ísť domov?"zaprosíkala som
"Samozrejme. Počkaj tu zájdem po Beku."
Nemusela nikam chodiť .Beka práve k nám docupitala v doprovode hnedovlasého mladíka.
Rozlúčili sme sa a pomaly odchádzali zo sály. Beka sa ako vždy zavesila na moju ruku. Neustále sa obzerala.
"Krútiš sa ako šidlo. čo sa deje?" zahriakla som ju
"Je tu vojvoda." vzdychla a prevrátila oči
"Pohni chcem čo najskôr ležať v posteli ."neobzerala som sa len ju poriadne potiahla nech si pridá
Predstava spánku ma neuveriteľne lákala. Takmer som zaspala po ceste .Len silou vôle som udržala otvorené oči.
ESTÁS LEYENDO
Prekliate ľalie
Ficción históricaElena vstupuje do spoločnosti na vtedajšie pomery dosť neskoro.Však jej je už osemnásť.Do jej cesty sa neustále pletie muž.Lenže tento muž priam neznáša ženy.Nájdu si k sebe cestu?Objavia lásku?Príbeh je vymyslený.
