Mračná sa vznášali príliš nízko s prísľubom silnej búrky .Otočila som Belu a prekvapene zistila. My sme sa stratili ?Chodník nebolo nikde vidieť. Obzerala som sa na okolo ale nič známe som nezazrela.
"Myslíš že budeš vedieť cestu späť?" pohladila som ju po hrive
čo začalo občasnými kvapkami prešlo v lejak. V sekunde som bola mokrá do nitky. Pomedzi dážd som hľadala úkryt. Popustila som uzdu.
"Bela ty to tu poznáš, ved nás."
Akoby mi rozumela .Viedla ma k lesu. Na jeho kraji stála chatrč. Veci som mala premočené, ťažká látka sa lepila na telo. Rukou som odhodila mokré vlasy z čela.
"Si neuveriteľná." Zosadla som a za uzdu ju viedla k domčeku.
"Počkáme tu pokiaľ neprestane pršať." Priviazala som ju k prístrešku.
Bolo tam čerstvé seno .Nadšene som jej ho dala. Asi to tu niekto pravidelne navštevuje .šaty som si zodvihla a rozbehla sa do sucha. Domček bol maličký ale hlavne suchý. Rýchlo som zhodila zo seba mokré veci a zabalila sa do deky. Snažila som sa ich vyžmýkať .Potom som ich len tak povesila na stoličku. Určite to nebude dlho trvať a ja sa vydám na cestu. Vlasy som si rozprestrela na ramenách, tak uschnú skôr. Stála som pred okienkom a sledovala dážd .Neustále bubnoval do strechy ,nepoľavoval ba naopak pridali sa aj blesky .
"Tak to bude na dlho." povzdychla som si. Neviem prečo ale prišla mi na rozum uspávanka ktorú mi spieval ocko. Začala som si ju najprv potichu spievať.
"Však som tu sama, nie?" rozosmiala som sa a pridala na hlase
YOU ARE READING
Prekliate ľalie
Historical FictionElena vstupuje do spoločnosti na vtedajšie pomery dosť neskoro.Však jej je už osemnásť.Do jej cesty sa neustále pletie muž.Lenže tento muž priam neznáša ženy.Nájdu si k sebe cestu?Objavia lásku?Príbeh je vymyslený.
