Keď som sa zobudila tak som išla spáchať hiegienicku potrebu a išla sa prezliecť. Na ostatné baby som kašlala nemala som náladu. Draco s chalanmi už boli v spoločenskej. "Dobré ráno Lerona" pozdravil ma Draco. "Dobré" iba som mu povedala ale nepozrela som sa na neho. Prečo mi to len nepovedal aby som sa na neho nemusela namotať. Viem som ešte 12 ročná ale ja sa s ním poznám už od mojích 5 rokov. Teraz sa s tím zaťažovať nechcem. Musím dávať pozor na úlohu. "Čo jej je?" Opýtali sa Crab s Goylom. "Neviem" odpovedal im Draco smutné. Išla som na raňajky radšej sama. "Počkaj Lerona" zakričal na mňa Blais. "Čo ti je" zastavil ma a stal oproti mňe. A videl mi slzy v očiach. "Lerona?" " Mohol mi aspoň povedať že má dohodnuté už manželstvo. Že sa nemám na neho namotať, že budeme aspoň kamaráti. Ale mňe to povedala ťa zákerná osoba Pansy. Nemám ju rada.... NENAVIDIM JU." V ten moment som sa rozplakala a Blais má objal. "Všetko bude v poriadku" "ďakujem Blais." Prestala som plakať. Zotrel mi slzy a išli sme do veľkej sáli na raňajky. Prišli sme tam a ja s Blaisom sme si sadli vedľa seba a rozprávali sa. Asi o pár minút prišli ostatní. Pansy držala Draca za ruku a išli si sadnúť oproti nám aby som na nich veľmi dobre videla. To tá sviňa spravila naschvál.. Draco sa na mňa opitavo pozeral. Obrátila som zrak a pozrela som sa na Blaisa že musím ísť. Blais má pochopil kývol mi s hlavou na náznak že rozumie. Videla som ako sa Potter ospravedlňuje a postavil sa. Pravdepodobné ide za mnou. Smerovala som na dievčenské záchody kde nikto nikdy nechodí kvôli umrnčanej Mirte. Sadla som si pri umivadlach a sledovala som okná. Bolí nádherné. Samozrejme že išiel za mnou.. "čo chceš Potter?" "Videl som čo sa stalo na raňajkách. A myslím že to videl aj tvoj otec." "Super zas má bude vypočúvať" "povedz že ti ostalo len zle." Sadol si vedľa mňa "stiahni sa Potter je to moc riskantné tu." "Pravda. Tvoji hadí by nezniesli keby si sa bavila s Potterom." "Presne tak" "čo chceš s tím robiť. S tou.. ako sa volá zabudol som." "Pansy. A neviem nech si robí čo chce. Ju si karma chytí." "Mám Draca rada. Páči sa mi. Ale musím to zastaviť a vykašľať sa na moje pocíti k nemu. Je mi predsa len 12 a na takéto veci nechcem ešte rozmýšľať. Ale ja ho poznám už od 5 rokov a bolí sme spolu vážne šťastní. Ešte furt si to pamätám ako sme sa hrávali. Ale nuž už je to tak to tak nech to tak je." Potter mi dal ruku na ústa a svoj prst dal na svoje pery ako gesto že mám byť ticho. "niekto nás odpočúva." Vytiahla som prútik a tú osoby vyzvala. "Okamžite sa ukáž lebo pošlem na teba kliatbu!" "Dobré, dobré." "Draco?!" "Čo tu róby Potter?! Sa s ním bavíš? Si robíš srandu snáď!" "To ti môže byť jedno Malfoy!" "Drž hubu Potter! S tebou sa nerozprávam! A s tebou tiež nie!" "Draco ja.. vieš čo áno rozprávam sa s ním lebo ma ospoň niekto chápe! Mám pocit pri ňom ako by mi už nič nechýbalo." Poslednú vetu som skôr zasuškala. Ale aj tak to počuli. "Čo!" "Draco choď na hodinu a povedz že jej ostalo zle a vracia na záchode" prišiel za nami Blais. "A povedz to lebo si to zistím" dodal ešte Blais.
DU LIEST GERADE
Rozdelené Dvojčata -[Upravuje Sa]-
FanfictionPoznáte ten pocit, že vám niečo chýba? Presne takýto pocit mám ja. Od môjho otca Severusa Snapea som zistila, že som mala dvojča, no pry pôrode zomrelo. Matka skolabovala. Ja tomu však neverím a k tomu náš temní pán čoskoro povstane a všetko sa zme...