Leronin pohľad
Keď som vstala vôbec som netušila kde som. Videla som iba veľkú miestnosť s veľa postelmi čiže som si myslela že som na ošetrovni. Cítila som nejaký tlak na svojej ruke tak som sa tím smerom otočila. Videla som ako mi Fred drží ruku a spí. On tu vážne bol somnou celú noc? Človek ktorý ma poriadne nepozná? Bolo to od neho naozaj milé. "F.. Fred? Nechcem ťa budiť ale budeš celí dolámani." A začervenaná som sa. Fred zdvihol hlavu a bolo na ňom vidieť že je dolámani. Bol tak roztomilí. Prestaň máš len dvanásť!.. okrykla som samu seba v myslí. "A..ahoj" povedal zahanbene. "Dobré ráno. Inak Fred koľko som spala" " možno sa ti to nezdá ale spala si 3 dní." "To nemyslíš vážne" "myslím a inak keď už sa jedná o tom tak Pansy dočasne vylúčili zo školy." Zasmial sa. Bolo mi jej celkom ľúto. "Fred?" "Áno?" "Ďakujem" a dala som mu pusu na líce. No on si ma pritiahol a pol pár centimetrov od mojích pier. Nie nie nie. Ja nechcem aby mal problém. Otec ho zabije. A mám 12. Ale aj tak som spojila naše pery. Bolo to iba ľahké bozkávanie. Aj keď som sa nikdy nebozkávala išlo mi to dobré. "Ja.. Fred nechcem aby si mal zle od môjho otca a mám 12." "Lerona sme vo čarodejníckom svete a tu sa na vek alebo pohlavie vôbec nepozerá. Je to úplne jedno či si mladšia o 10 rokov alebo o 20 či si chlap alebo žena. Rozumieš a si mladšia iba o dva roky. a tvoj otec sa potešil keď som ťa ja doniesol na ošetrovňu. Ja som ťa zachránil a Georgovi a mne dal 50 bodov za každého. Lerona Snapeova páčiš sa mi už od prvého dňa a začínam ťa milovať. Prosím budeš somnou chodiť?" "Si šialení a odvážni. A to sa mi páči. A veľmi rada" povedala som a dal mi pusu na čelo. Na ošetrovňu prišli Harry, Blais, Hermiona a Ron s Georgom. No ale keď som videla za nimi ešte jednu postavu ktorá sa schovávala tak som si myslela že sa mi iba sníva. Draco má prišiel tiež pozrieť. "Ahojte" usmiala som sa na nich a užívala si ten pohľad. Harry s Blaisom vypadali byť šťastný. Pozrela som sa na Harryho a Blaisa opitavim pohľadom a oni dvaja to pochopili. Pokrútili hlavou na náznak že áno chytili sa tak potajmo za ruku. V myslí som skákala od radostí a plakala. "Georg, Ron, Harry, predstavujem vám moju priateľku." "To je super" Ron s Georgom povedali naraz a smiali sa "to ti to teda trvalo" zasmial sa Georg. "Robíš si snáď srandu" vyprskol Draco "Ja idem s Ronom na hodinu nechceme nič zameškať." Povedala Hermiona a už boli vonku z ošetrovné. "Draco prestaň" nasval sa Blais. "Najprv sa začnete baviť s chrabromilčanmi a teraz s nimi začnete chodiť?! To snáď nemyslíte vážne?!" "Draco upokoj sa" skrikla som. "Ty po mňe hulákať nebudeš!" Čakala som úder ale ten neprichádzal. Otvorila som oči a videla som ako ho Fred držal za ruku. " Ešte raz na ňu zautočiš tak ti ju nabudúce zlomím..!" Ten čas prišiel na ošetrovňu otec. "Čo sa to tu deje?!" "Pane. Malfoy chcel už druhý krát zaútočiť na na vašu dcéru!" "Je to pravda?" "Áno ujo Severus." "Tvojí rodičia budú veľmi sklamaní keď to zistia. A už mi tak nehovor preteba som iba profesor Snape. A Fred ďakujem že mi ju chrániš. Chcel by som ťa poprosiť či by si ju mohol viac chrániť." "Samozrejme pane" "chalani pre vás som Severus od teraz. A ty si ešte odpočin Lerona." "Áno otec." Otec už odišiel z ošetrovné. "Chalani ja to už zvládnem sama môžete ísť." "Ja tu ostáva to ti je hádam vedomé." "Samozrejme že tu ostávaš. Teba nikam nepúšťam. Aspoň budeš vedieť aké to je chodiť zo slizolinčankou. Ja sa s nikým nedelim." Začali sa name všetci smiať. S Fredom sme sa rozprávali o rôznych veciach. Bolo chvíle som zaspala.
YOU ARE READING
Rozdelené Dvojčata -[Upravuje Sa]-
FanfictionPoznáte ten pocit, že vám niečo chýba? Presne takýto pocit mám ja. Od môjho otca Severusa Snapea som zistila, že som mala dvojča, no pry pôrode zomrelo. Matka skolabovala. Ja tomu však neverím a k tomu náš temní pán čoskoro povstane a všetko sa zme...