Ráno sme sa zas zobudili dolámani. "Mali by sme spať vo vlastných posteliach." Povedala som zlomené. "Máš pravdu." Zasmial sa Blais. Postavili sme sa zo sedačky a išli sme von s klubovne kde už čakali Harry s Hermionou a Ronom. "Dobré ráno. Ako st sa vyspali?" Harry sa opital tím posmešním tónom. Veľmi dobre videl že nie moc dobre. "Veľmi vynikajúco." Povedala som otrávené. "Môžme ísť na raňajky. Už som hladní." Začali sme sa všetci smiať. Na raňajkách som zas sedela oproti Dracovi. Chcem sa mu prepáčiť. "Draco?" "Čo je!?" "Môžme sa stretnúť na dievčenských záchodoch? Prosím." "Dobré" aspoň že tak. Keď som do raňajkovala tak som sa vybrala na dievčenské záchody. Vtedy sa postavil aj Draco a išiel za mnou. Keď sme tam dorazili zastavila som a stala som mu chrbtom. "Draco.. ja.. prepáč.. ale Pansy mi povedala že ste už od dectva zasnúbení.. že máš s ňou dohodnuté manželstvo.. a tak ma to vzalo.. lebo sa mi.. páčiš.." "Lerona ja.. prepáč že som ti to nepovedal ja, ale Pansy. Ale aj tak bavíš sa z Potterom. Úhlavným nepriateľom Voldemorta." "Draco ja neviem prečo ale cítim sa pri ňom ako by mi nič nechýbalo. Ako by som bola v bezpečí. A nie nie je to nič z láskou ale možno to bude niečo a mágiou. Cítim k nemu súrodeneckú lásku ako normálnu alebo kamarátsku." "Ale aj tak Lerona" "dobré len som sa ti chcela ospravedlniť a nie sa pýtať na názor s kým sa mám baviť a s kým nie." V ten čas som sa vybrala na hodiny. Na obed sa na mňa Pansy pozerala tak vražedné. Povedala som to aj Blaisovi. Pansy sa mi prihovorila. "Na dievčenské záchody hneď." Nestihla som Blaisovi povedať kam ideme lebo ma schmatla za ruku a išla rýchlo na záchody. "Čo si ty myslíš o sebe keď si povedala Dracovi že som ti povedala že máme dohodnuté manželstvo!." "Pansy si namyslená krava keď už to tak musím povedať. Nevieš čo máš robiť aby si si vybila tu zlosť ktorú držíš v sebe." Povedala som je rovno do očí. Lenže ona chytila nervy a chytila ma pod krk. "TY O MŇE NEVIEŠ VÔBEC NIČ!" "d..dobre..p..pre..prepač." nevedela som sa poriadne nadýchnuť. Zahmlievalo sa mi pred očami. "TY MI NEBUDEŠ HOVORIŤ ŽE SOM NAMYSLENÁ KRAVA" už som iba počula Crucio a padla som do hlbokého spánku.
Harryho pohľad
Keď sme bolí na obede tak som videl ako ta baba zazera po Lerone. Nestihla ani Blaisovi povedať kam ide a schmatla ju. Za ruku a išli rýchlou chôdzou niekam preč. Po obede sme mali v pláne ísť na OPČM spojenú zo slizolinom. No na pol ceste som sa nevedel poriadne nadýchnuť no prešlo ma to po chvíle. No po pár minútach som ucítil ako by niekto na mňa poslal kliatbu Crucio ale o polovicu slabšie. Hermiona to zbadala. "Harry si v poriadku?" "Áno.. som" nechcela mi síce veriť ale nechala to tak. Mám pocit akoby niečo vo mňe zomrelo.
Blaisov pohľad
Lerona neprišla na posledné hodiny. Začal som sa o ňu báť. A Pansy sa iba smiala s babami na nejakej veci. Začal som ich počúvať. "Lerona si myslela že jej to všetko prejde. Na koniec som na ňu použila Crucio. Neviem či je ešte na živú." Zhrozil som sa. Postavil som sa a ospravedlnil sa. "Pán profesor môžem na chvíľu s vami hovoriť?" Mali sme hodinu s profesorom Snapeom spojenú s chrabromilom. "Čo sa deje takého že musíš prerušiť hodinu?!" "Prosím" teraz sa na mňa pozrel aj Harry. "Čo sa deje?" Išiel som za ním a hovoril som naozaj potichu aby to počul iba on "Pansy použila Crucio na Leronu. Neviem kde je." Snape sa vylákal a ihneď zakričal "hodina sa končí" a utekal do riaditeľne. Harry za mnou dobehol. "Čo sa deje?" "Lerona.. neviem čo jej je. Počul som od Pansy ako sa chváli babám že použila na ňu Crucio." Harry ostal zaskočení. "Harry?" Neviem čo to do neho vošlo. "Blais čo to má znamenať? Počujeme tie isté zvuky a hlási kto iný nie. A keď som išiel na OPČM tak som sa nevedel poriadne nadýchnuť a potom na mňa prišiel pocit akoby som dostal kliatbu Crucio ale o polovicu slabšie." "To nemyslíš vážne!" "Čo to má byť." "Harry ukľudní sa teraz musíme ísť hľadať Leronu." "Dobré" asi po dvoch hodinách hľadania sme ju furt nenašli. Len dvojčatá sa na nás smiali že bežíme po hrade ako by sme niečo dôležité hľadali. "Čo robíte..?" "..Prečo bežíte po celom hrade?" Harry so slzami v očiach povedal " hľadáme Leronu niečo sa jej stalo. 1. Cítil som to aj na sebe. A za 2. Ťa prekliate slizolinčanka sa s tým chválila čo spravila. 3. Nevieme kde je a možno jej ide o život." "Robíte si.." "..srandu?" "Poďte hneď.." "..za nami" povedali a išli sme k chrabromilskej klubovni. Dvojčatá tam niečo hľadali a keď to našli hneď prišli za nami. "Toto je zaškodnicka mapa. Ukazuje všetky miesta a ľudí." Keď povedali nejaké slová potichu aby sme to nepočuli bol na nej zrazu atrament. Otvorili ju a hľadali jej meno. "Tu je. Na dievčenských záchodoch" povedali zas naraz dvojčatá. "Ale prečo mi sme tak tmavý a ona vyblednutá.?" "Lebo jej ide o život." Povedali naraz. Rozutekali sme sa na dievčenské záchody a našli sme ju tam nehibné ležať. "Lerona!" Zakričali sme na ňu. Fred ju vzal na ruku ako princeznú a išli sme rýchlo na ošetrovňu. Poppy si nás všimla. "Pre boha čo sa jej stalo chudinke. Položte ju sem. Severus nebude nadšení." "Prosím spravte rýchlo niečo." Naliehal Fred. Pozreli sme sa na neho a bolo vidieť že sa Fredovi ľúbi Lerona. Profesor Snape dostal správu a prišiel sem. Všetci i niečo odstúpili. "Chalani moc moc vám ďakujem že ste mi ju našli." To poďakujte Fredovi a Georgovi. Oni najviac pomohli. Povedal Blais. Každému z vás uďelujem 50 bodov.
Fredovi pohľad
Asi 5 hodín po tom ako som ju priniesol na ošetrovňu tak tam stále sedel profesor Snape. "Pán profesor? Choďte sa vyspať ja tu s u ostanem a dohliadnem na ňu." "Ďakujem ti chlapče ale ja to zvládnem." "Ste vyčerpaní a zajtra máte hodíny." "No dobre. Ďakujem." Pretrel si oči a povedal. "Dávaj mi na ňu poriadne pozor. Je to jediné čo mám. Je ti moja princezná." a už išiel.
"Lerona. Páčiš sa mi. Strašne moc. Ale neviem či to je správne keď ty máš 12 a ja 14. Síce v magickom svete je to úplne jedno vek ako vek a pohlavie ako pohlavie. Ale aj tak. Neviem či sa ja tebe páčim." Myšlienke na ňu som pri nej zaspal.❤️❤️❤️Špeciálny diel pre vás (1106 slov)❤️❤️❤️
YOU ARE READING
Rozdelené Dvojčata -[Upravuje Sa]-
FanfictionPoznáte ten pocit, že vám niečo chýba? Presne takýto pocit mám ja. Od môjho otca Severusa Snapea som zistila, že som mala dvojča, no pry pôrode zomrelo. Matka skolabovala. Ja tomu však neverím a k tomu náš temní pán čoskoro povstane a všetko sa zme...