Rozdelené Dvojčata -[Upravuje Sa]-

špeciál

Po jednom dni som bledá ako stena a mám hurúčky nad 40. Tom je už z toho zúfalý a otec z toho jeho laboratóriá ani raz nevyšiel. K tomu mám bolestí z dedičstva. Harry je na Tom podobné ale nemá to tak zle keďže nemá v sebe jed. Moje svaly ochabli. Neviem zdvihnúť ani ruku.  "Lerona ešte výdrž. Kvôli mne, otcovi a Harrymu."  "Milujem ťa Tom" povedala so zo všetkých síl čo som mohla. Závierala som už pomalí oči. Nebránila som sa ale v tom čase otec otvoril prudko dvere a v ruke má elixír s protijedom. "Mám ho. Už ho mám." Tom ho schmatol a nalial mi ho hneď do krku. Prehľtala som ako som mohla a prekonala má únava.
Zobudila som sa až na druhý deň asi. Tom bol samozrejme pri mňe. "Tom?"  "Konečne" dal mi bosk a objal ma "aj ja ťa rada vidím ale koľko je hodín?" "Je skoro obed"  "mám málo času nachystať sa. "Ja viem. Ale nikoho sme nenašli kto by vám pomohol" "tak musíme dnes zistiť viac o našich tvoroch." Išli sme sa najesť a potom sme išli do knižnice všetci. Hľadali sme veľa tvorov ktorí je aspoň podobní. No Harry asi po hodine našiel veľkú knihu o vyhynutich tvoroch. "Možno tu bude niečo o našich tvoroch." Otvorili sme knihu a hľadali sme. Asi po pol hodine listovaní a sme niečo našli."Shi to nama no raion je to japonský názov ale po našom to je lev smrti a života."
"Preto sú leví buď Biely alebo čierny."
"Maju krídla a oči sa im menia podľa nálady" "v ľudskej podobe majú iba krídla a chvost." "Môžu si ich aj skrit" "zreničky majú úzke ako mačka keď to je mačkovitá šelma" "keď sa dostávajú do dedičstva ich premena je bolestivá a náročná" "keď im budú rásť krídla tak sa prerezavaju miesta kde ich budú mať aby ich ta premena nebolelo." "Keď sa dostanú do dedičstva asi po hodine by sa mali premeniť na leva." "A nechať ich robiť čo chcú" "keď im to nedovolite v tej chvíli vás roztrhnú" "pre dvojčatá ktoré sú citovo spojení, to znamená že keď buchnete jedného z dvojčat ucíti to aj ten druhý ale slabšie. Je premena bolestivejšie lebo vníma svoju bolesť a aj toho druhého. Nesmiete ich rozdeliť aby bolesť toho druhého necítili" "musia byť spolu a tak isto musí byť pri nich ich druhovia" striedali sme sa s Harrym. "Čiže to bude docela dosť bolestivé" povedal Draco. Áno s Draco sme už ako taký kamaráti. A povedali sme mu o tom. Tom moc z toho nadšení nebol. "Čiže. Večer to bude dosť vyčerpávajúce." Prikývli sme s Harrym hlavou na súhlas. Už bolo 10 hodín večer. Ešte dve hodiny. Bojím sa a Tom to na mňe spoznal. "Lerona?" Pozrela som sa mu do očí "ano?" "Spolu to všetko zvládneme" dal mi pusu a pritiahol si ma tesnejšie. Bolo 11 a môj strach sa zvýšil. Dala som si kakao a Tom ma furt objímal. Už cítim menšiu bolesť. "Tom?" Mala som slzy na krajíčku. "Čo sa deje Lerona?" "Už to pomalí začína." Stielka mi slza a Tom mi ju zotrel. "Všetko bude v poriadku" povedal a poboskal ma. Po pol hodine sme boli už s Harrym spolu v jednej miestnosti a bolesť sme už cítili o niečo viac. Blais objímal Harryho a Tom zas mňa. Bolo 23:50 a v tedy sem prišiel nejaká záhadná osoba. Draco sa správal divno keď ho uvidel. "Zdravím vás. Volám sa William Loren Taylor. A som lev smrti a života. Dozvedel som sa neskoro že dnes má niekto vstúpiť do dedičstva. Prepáčte. A zistil som že tu mám druhá." Pozrel sa na Draca a ten to pochopil. Draco sa k nemu približoval a potom ho objal. "Prečo si neprišiel skôr? Vieš že som zo šľachtického rodu? Ja už mám dohodnuté manželstvo. Čo na to povie otec?" "Všetko sa vybaví dráčik" "odkiaľ vieš moje meno?" "Inštinkt." No už začalo naše dedičstvo a v tom čase som skríkla. Ako by niekto do mňa zapichol nôž. Harry sa držal. Jasné veď to je predsa chlap. "Položte ich na posteľ najprv na chrbát potom asi po pol hodine na brucho." "Prečo nie hneď na brucho?" "Lebo sa im teraz mení magické jadro. Rožširuje sa." Počúvli ho. A položili nás na posteľ. Ja som Toma silno držala za ruku a plakala som. No asi o pol hodinu čo hovoril ten William tak nám začali pomalí rásť krídla a chvostom a to bolo sto krát bolestivejšie. Otočili nás na brucho a rozrezali nám chrbát. Asi po ďalšej pol hodine sme mali krídla a chcosti no teraz čakáme kedy nám ťa bolesť pominie aby sme sa mohli premeniť na našich tvorov. Oči sa nám už menia podľa nálady. "Teraz vám vysvetlím tie farby keď chcete.
Takže ružová je samozrejme láska, bledo modrá smútok a tmavo modrá plač, červená hnev, zelená radosť, sivá  unavenost, tirkisova stres, oranžová smäd, hnedá hlad, čierna strach, závisť tmavo fialová, prekvapenie žltá, tmavo zelená bolesť a potom tu je biela ale tomu ani mi sami nerozumieme čo to je za pocit. Ale nikto zatiaľ nemal také oči. Už sme sa pomalí menili na levou. Ja som bola čisto Čierny a Harry čisto Biely. Mali sme krídla a išli sme s Harrym hneď to najbližšiehio lesa išiel snami aj William aby na nás dával pozor. S Harrym som zaspala a iba som ucítila ako si ma niekto berie na ruky. Bol to Tom. Dala som si ruky okolo jeho krku a išli sme dovnútra. Bola som hladná.
Najedli sme sa a išli sme si ešte pospať. Tom si ma zobral na ruky a išli sme do našej komnaty. Milujem ho. "Tom?" "Áno?" "Milujem ťa" "aj ja teba Lerona, aj ja teba." Ešte chvíľku sme sa rozprávali a potom Tom zaspal. Ja som rozmýšľala nad mojím životom. Ako bude pokračovať. Čo sa všetko ešte údaje. Niekto zaklopal na dvere a vošiel. Bol to William "Si v  poriadku?" "Áno som" "dobré bol som ťa iba skontrolovať idem ešte za Harrym dobrú noc." "Dobrú aj teba. A inak.. ďakujem že si prišiel"  zavrel a ja som zaspala o chvíľu.

Ľudia toto je špeciálny diel za 5000tisic a 369 vote. To je šialené. Ja vám ťa moc ďakujem. Konečne som si splnila sen. A plus je to 40 časť čo som ja nikdy nenapísala tak dlhý príbeh. Milujem vás.