Rozdelené Dvojčata -[Upravuje Sa]-

nový dom, nový nepriatelia

(Ľudia chcem ten príbeh iba málinko zrýchlit. Dúfam že vám to nebude vadiť)
O pár mesiacov neskôr
Hermiona a ešte jeden chlapec skameneliny. A vždy pri nich bolo niečo napísané na stene s krvou. No teraz vie Harry o deniku a nemôžem dovoliť aby to prekazil. Ja viem sme kamaráti ale proste.. musí to tak byť.
Harry išiel niekam ale nevieme kam aj s Ronom. No asi po hodinách sa vrátili s prepichnutím denníkom. To nemyslia vážne. Zlyhala som. Ginervu zachránili a Voldemortov deník zničili. Išli sme každý domov na prázdniny. Bola som týždeň u Blaisa a týždeň u weasleyovcov a potom oni boli týždeň u mňa. Ale najprv sme boli u Blaisa. Jeho otcovia su strašne milí a dobrý ľudia. Blais predstavil svojho priateľa a bol tam s nami aj Fred. S Fredom sme mali spolu izbu a Harry z Blaisom tiež spolu. O mesiac mám zas narodky. Nič nové. Týždeň u Blaisa sme boli v lese čo mali prvý dome. Boli tam rôzne nádherné zvieratá. Milujem magické zvieratá. No o týždeň sme išli k Weasleyovcom podstate k Fredovi. Jeho mama nesúhlasila s tím že tu budú slizkí hadí ale nejak to prežije. Zakaždým som jej nejak pomohla a po chvíľke si ma obľúbila. Potom sme sa rozprávali o Fredovi a Georgovi. Ukazovala mi ich fotky keď boli deti a naučila ma veľa veci. Štrykovať, variť, piecť a atď. Boli sme dosť často na lúke čo bola okolo ich domu. Uprostred lúky bol pekný veľký strom z hojdačkou. Ďalší týždeň rýchlo ubehol a išli ku mňe. Mi sme boli v dedine nič tam také zaujímavé nebolo. Celí čas sme boli doma a nudili sa. Hrali sme rôzne spoločenské hry. No zrazu došiel list otcovi. "Tati, tu máš list." "Lerona?" "Áno" "zdedil som po otcovi a matke dom aj ostatní majetok. Zbal si veci sťahujeme sa" bola som šťastná konečne budem konečne niekde inde ako tu. V tejto diere. Fred mi pomohol aj Harry a Blais. Ostatné veci sme dali na starosť škriatok. Otec nás premiestnil a bol tam docela veľký dom. Uprostred lesa pri rieke a pri jezere. Bol naozaj nádherný. Keď už spal otec tak sme išli von sa okúpať do jazera. Bláznily sme sa tam do vtedy do kedy sme započuli krik. Išli sme za ním. Boli tam lovci mágie. A jedno dievčatko. Išla som si ju brániť a postavila som sa pred ňou a odrážala guľky z tých zbraní. Chalani ma začali napodobňovať a ja som mala šancu ísť za tím dievčaťom. Kľakla som si pri ňu. "Môžeš chodiť?" Opital som sa jej. "Nie strelili má do nohy." Blais poď sem." Zakričala som na neho "čo je?" "Zober ju a choď do domu." Išla som za chalanmi ich brániť "choďte tiež ja to zvládnem." "Lerona nenechám ťa tu samu!" "Už choďte!" Odrážala som guľky ale na chvíľku som spravila štít. Fred prišiel ku mňe a pobozkal ma. Štít prestal účinkovať a tak som ďalej odrážala guľky. "Choď!!." Keď už konečne išiel tak som spravila zas štít a utekala som. No štít sa odstránil skôr než som čakala a 7 krát ma postrelili. Fred to videl a tak odrážal guľky a potom ich všetkých omračil. Zobral ma na ruky a utekal so mnou k otcovi. Dievčatko už bolo v poriadku ale ja už som pomalí strácala vedomie. "Severus! Postrelili ju!" "Ako si mi ju bránil!?" "Robil som čo som mohol. Je mi to tak strašne ľúto."