Rozdelené Dvojčata -[Upravuje Sa]-

Snape Manor

Tomov pohľad
Premiestnil som sa na Snape Manor a išiel rýchlo za Leronou. Vidím že ešte spí. "Ahojte. Ako jej je?" "Nič moc. Jej psichika to nezvláda." "Je to moja vína." "Tom. Tím že si to dávaš na vinu jej nepomáhaš." "Prepáč" "bude ťa potrebovať keď sa zobudí. A možno vďaka tomu bude mať ďalšie nočné mory." "Ja už na ňu dám pozor. Len neviem kde má toho hada čo som jej dal." "SssssPrepačte pane. Išssssiel sssssom loviť a pani mi to ssssdovolila." Povzdychol som si. Treba mu dať už meno. Lerona sa už zobúdzala.
Leronin pohľad
Keď som sa zobudila zistila som že nie som v mojej a tomovej komnate. Bola som vo svojej starej izbe na Snape Manor. Som rada že som doma. Keď som zbadala že má niekto drží za ruku tak sa hneď odtiahnem. "Kľud Lerona to som ja" "prepáč" "neospravedlňuj sa ty za to nemôžeš. To ja" "Tom nemôžeš za to. Nevedel si čo ten hajzel chce spraviť." "Ale nemal som to ani riskovať" "to je v poriadku. Inak za dva dni." "Áno viem. Chceš byť tu keď sa to bude diať či na Riddle Manor?" "Tam kde budeme iba mi piati" áno mi piati. Ja, Harry, Tom, otec a Blais. "Tak pôjdeme na môj starý Manor." "Kedy budeme mať svadbu?" Usmiala som sa na neho aby sme zmenili tému. "Kedy chceš láska, ale prípravu necháme na Narcisu. rada zariaduje takéto veci. Ty si vyber iba hostí a šaty a ja zariadim ostatok." "Dobré milujem ťa" "aj ja teba Lerona. Aj ja teba" poboskal ma. Išla som sa postaviť ale ako som to skúsila tak som spadla od bolestí. "Lerona čo ti je?" "B..bolí ma na bruchu." "Severus!"  Zakričal som na severusa ten maximálne rýchlo prišiel. "Čo sa deje?" "Pozri jej brucho." "Prečo?" "proste sa pozri. Sťažuje sa na bolesť brucha." Asi takú pol hodinku na ňu dával všetky možné kúzla. Zamračíl sa. "V tom pití bolo niečo čo som prehliadol. Je to jed ktorý ju z vnútra rozožiera. Našťastie som si to pitie nechal v laboratory idem spraviť proti keď bude mi trvať asi tak jeden deň možno o niečo viac." "Kurva!" "Tom kľud. Som zatiaľ v poriadku. Otec to stihne určite nebude ten jed rýchlejší než otec." "To ti neviem Lerona. Nechcem vás nejak vylákať tento typ jedu je moc rýchli." Stiekli otcovi slzy. "Budem v poriadku" položila som Tomovi ruku na tvar. "Zvládneme to spolu." "Zvládneme" dal mi bozk a ja som hneď zaspala unavuje má ten jed.