love is complicated

𝟹𝟹. ᴋᴀᴘɪᴛᴏʟᴀ

Vyšiel som z triedy a čo najnenápadnejšie išiel ku skrinke. Viem, že to asi preháňam, ale nechcem riskovať že stretnem Andreja. Vlastne nechcem teraz vidieť nikoho, ale nemôžem byť celé dni doma. Ale ako naschvál, musel som do niekoho vraziť.

,,Uhm, sorry,"chcel som sa otočiť a ísť ďalej, lenže ma zastavil. Mám to ja ale šťastie. ,,Ale, ale, koho to tu máme?" Musel si z tých všetkých chalanov na škole vybrať práve jeho? ,,Môžeš ma nechať, Martin? Pokiaľ si pamätám, ty si mi prebral chalana. Nie ja tebe,"hodil som naňho znechutený výraz. ,,Pokiaľ si pamätám, ty si ho podviedla, Emma." Táto veta bola pre mňa ako studená sprcha. Alebo skôr to oslovenie, už roky mi tak nikto nepovedal.

Hneď čo to dopovedal, aj Andrej naňho ublížene pozrel. ,,Nikdy nebudeš pravý muž,"provokatívne mi prskol do tváre. ,,Vždy budem viac muž než ty,"snažil som sa ho nevšímať a držať nervy na uzde.

,,Ale Andrej si vybral mňa,"uškrnul sa. Toto bola pre mňa posledná kvapka. ,,No, to sa ešte uvidí,"keď to najmenej čakal som mu vrazil. ,,Ou, prepáč. Zabudol som že aj keď nie som pravý chalan sa viem biť ako pravý chalan,"postavil som sa nad neho a sarkasticky sa usmial. On sa zdvihol a vrátil mi to. Samozrejme, o dosť slabšie. Nikdy sa nevedel biť. Naše rany pokračovali až z toho vzniklo školské divadlo. Okolo nás stála snáď celá škola a my sme sa tam mlátili o dušu. Zložil som ho na zem, ale v najmenej očakávanej chvíli niečo vybral z vrecka, postavil sa a vrazil mi to do stehna. Bol to vreckový nôž. Ten transfóbny debil mi vrazil do stehna vreckový nôž.

Od bolesti a šoku som spadol na zem. Ako na zavolanie ku mne pribehol Andrej a davom študentov sa predral riaditeľ. ,,Čo to tu má znamenať?!"skríkol keď videl tú scénku. Ja ležím na zemi, s nožom v stehne opretý o Andreja, Martin stojí s úchyláckym škodoradostným úsmevom nado mnou a okolo nás študenti s mobilmi v rukách. Ako vystrihnuté z filmu. ,,Ty, do riaditeľne. Ty, no, teba by mal niekto vziať do nemocnice,"ľútostivo na mňa pozrel. ,,Netreba, to zvládnem,"pokúsil som sa vstať, ale skoro som spadol. Našťastie ma Andrej zachytil. ,,Ja ho vezmem domov,"rozhodol Andrej. ,,My sme skončili,"otočil sa na Martina a pomohol mi odísť.

,,Si v poriadku? Veľmi ma to mrzí... Prepáč mi,"začal sa ma pýtať cestou von. ,,To ja som ťa podviedol. Ja by som sa mal ospravedlňovať a žiadať o odpustenie. A hej, budem v poriadku,"slabo som sa naňho usmial. ,,Zvládneš to domov alebo ti to mám ošetriť tu?"

,,To dám, nie je to až tak hlboké. Len budeš musieť šoférovať,"vytiahol som z vrecka kľúče a podal mu ich. Prikývol a odomkol auto. Pomohol mi sadnúť si a odišli sme ku mne. Po pár minútach sme dorazili. Andrej mi znovu pomohol a nejak sme sa dostali do domu. ,,Kde máš lekárničku?"spýtal sa, keď zavrel dvere. ,,V izbe, v šuflíku kde mám trávu,"odpovedal som. Len na mňa pozrel pohľadom alá "to si celý ty" a pomohol mi dostať sa tam. Sadol som si na kraj postele a zatiaľ čo on hľadal obväzy, ja som si stiahol rifle. ,,Mám to,"oznámil a začal mi pomaly ošetrovať ranu. ,,Bolí to moc?"smutnými očami na mňa pozrel. ,,Keď ťa vidím tak vôbec,"z očí som pohľadom prešiel na jeho pery, ktoré som následne pobozkal. Začal spolupracovať. Nahol som sa nad neho, čím som ho donútil ľahnúť si.

Zrazu sa spod Andreja ozvalo hlasné a nie moc spokojné zanraučanie. Obaja sme sa zľakli a vyskočili z postele. Zhodil som paplón z postele a zazrel Lucifera, ako sa tam rozvaluje na mojej posteli. Andrej sa zasmial a sadol si vedľa neho. Prisadol som si k nemu. ,,Čo robíš v mojej posteli? Skoro sme ťa prizabili,"začal som k nemu hovoriť a hladkať ho. Andrej sa usmial a tiež ho pohladkal.

,,Aspoň iba skoro."

venované  friendfromcave