love is complicated

𝟷𝟼. ᴋᴀᴘɪᴛᴏʟᴀ

Podišla som k nej bližšie a objala ju. Nervózne som ju chytila za ruku a prišla naspäť k Saši. ,,Ehm, no... Myslím že vy dve sa už poznáte." Saša si ju celú prebehla pohľadom, takisto ako Alex ju. ,,Ahoj, Saša. Vyzerá to tak, že si porušila svoj sľub,"uškrnula sa na ňu Alex. ,,A ktorí máš teraz na mysli? Ten, že sa k tebe nepriblížim, alebo že na teba už v živote neprehovorím?"falošne sa na ňu usmiala Saša. ,,A nie je to jedno? Aj tak si ich porušila oba,"Alex jej opätovala úsmev a oprela sa o stôl naproti Saši.

,,Hej, Saša? Nechceš ísť späť do obývačky? Veď vieš, chceli sme doniesť alkohol... Ja tam potom za vami prí-"
,,A nechceš ho tam zaniesť ty? Len čo sa dorozprávam s Alex, pôjdem za tebou,"pozrela na mňa so stále rovnakým falošným úsmevom na tvári. Viem, že som sa teraz asi nerozhodla úplne správne, ale keď sú spolu, ide z nich strach. Takže som iba prikývla a pomaly utiekla z miestnosti.

Hugo a spol boli stále na mieste, kde sme ich nechali, takže som ich ľahko našla. ,,Kde je Saša?"spýtal sa hneď Andrej, keď si všimol, že idem sama. ,,Tak trochu tam ostala s Alex..."nervózne som sa začala hrať s prstami. ,,Čože? A sú tam iba ony dve?"spýtal sa prekvapene. ,,O tom pochybujem,"ozvala sa Lívia, nespúšťajúc svoj zrak z hlúčiku ľudí okolo kuchyne. Všetci sme prišli bližšie a prepchali sa pomedzi nich, aby sme dovideli na hlavné dianie v dome. Saša tam sedela obkročmo na Alex a škrtila ju, zatiaľ čo Alex ju jednou rukou ťahala za vlasy a tou druhou sa ju snažila odstrčiť. Saša zhíkla, keď jej Alex vytrhla pár vlasov a uvoľnila zovretie okolo jej krku, takže mala Alex šancu ju zo seba zhodiť. A samozrejme sa tej šance chopila a Saša o chvíľu už ležala na zemi s rukami nad hlavou. Alex ju pevne držala za zápästia a nohami jej upevnila spodnú časť tela, takže sa vôbec nemohla hýbať. ,,A teraz ma pekne počúvaj. Nemôžem za to, čo sa medzi nami stalo. Bolo to len nedorozumenie, ktoré si ma nenechala vysvetliť. Všetko bolo úplne inak,"priblížila sa k jej bližšie a na chvíľu to dokonca vyzeralo, že budú znova v pohode. Pokým jej Saša nevrazila hlavou do nosa. Alex od nej odskočila preč a rukávom si utrela krv z tváre, zatiaľ čo sa Saša držala na zemi za čelo.

,,Ako fakt? Rozbiješ mi nos? Veď som sa ti ospravedlnila!"sadla si na stoličku a ja som jej podala vreckovky, aby zastavila krvácanie. ,,Myslíš, že mi jedno tvoje ,,prepáč" postačí? Strč sa, aj s tým tvojim trápnym ospravedlnením!"

Myslím, že som ich nemala nechávať samé.