love is complicated

𝟽. ᴋᴀᴘɪᴛᴏʟᴀ

,,Musíte ma zoznámiť s Alex,"sadla som si na stoličku v jedálni a prudko položila tácku na stôl.

,,Prečo? To ťa až tak zaujíma?"zasmial sa Ondrej.

,,Hej ale teba nemá čo zaujímať o koho sa zaujímam ja,"odsekla som a odvrátila zrak na baby. Saša len prevrátila očami a odniesla polievku.

,,No, mohli by sme to nejak zariadiť,"pozreli sa na seba Nela s Líviou.

,,Ďakujem! A kedy?"

,,Čo tak po obede?"spýtala sa Lívia keď položila pohár.

,,Okay, super. A čo jej mám povedať?" myslím že začnem panikáriť.

,,To je jedno, tak už poď,"obe ma chytia za ruky a ťahajú von z jedálne.

,,Len ju nájdite,"zamrmlem a ďalej sa šuchcem chodbou.

,,Lívia, mysli. Kde by o takomto čase mohla Alex byť?"obe zastavia a neprítomne na seba pozerajú.

O chvíľu akoby sa im nad hlavou zasvietila žiarovka a znovu ma ťahali preč, kým sme nezastavili na detskom ihrisku za školou. Vyzeralo celkom opustene. Na jednej z lavičiek sedela Alex s cigaretou v ruke k nám otočená chrbtom.

Prišli sme k nej bližšie. Nela s Líviou sa na mňa usmiali a sotili ma na ňu. Obe sme spadli zatiaľ čo tie dve zdrhali. Keď ich najbližšie stretnem, zabijem ich.

,,Prepáč, prepáč, prepáč. Fakt som nechcela!"snažila som sa ju oprášiť od hliny. Keď tak vedľa nej stojím, musím uznať že som fakt nízka.

,,Uhm, v poho,"chytila mi ruky a dala ich zo seba preč.

,,Som Rebeka,"usmiala som sa na ňu.

,,Ja Alex,"povedala a zahasila cigaretu.

,,Viem."

Tú vetu som asi nemala povedať. Vyzerám teraz ako nejaký úchyl čo sleduje každý jej krok. A presne tak sa teraz na mňa pozerá.

,,Tak som to nemyslela. Ja len že Saša a Lívia-"

,,Chápem,"prerušila ma a sadla si na zem. Sadla som si vedľa nej a ruky voľne položila do lona.

,,V ktorej si triede?"spýtala sa ma. Zdvihla som hlavu aby som sa na ňu pozrela.

,,V prvej. A ty?"

,,To ti už nepovedali?"uškrnula sa a vybrala si ďalšiu cigaretu.

,,Nie, nepovedali..."

,,V tretej. Dáš si?"podá mi cigaretu.

,,Nie, ja nefajčím,"pokrútila som hlavou.

,,Zatiaľ."