love is complicated

𝟷𝟿. ᴋᴀᴘɪᴛᴏʟᴀ

Prešli ďalšie tri dni a zajtra mala začať škola. Alex sa úspešne vyhýbam, ale to zajtra bude musieť prestať, keďže pochybujem že sa jej v škole vyhnem.

,,Pôjdeme na kávu?"spýtala sa Lívia keď sme sa len tak prechádzali po parku. ,,Môžme,"prikývla som spolu s Nelou a Sašou. Pomaly sme prešli cez ulicu a vošli do menšej kaviarne. Sadli sme si dozadu a otvorili nápojový lístok. ,,Dobrý deň, vybrali ste si?"
Prišla k nám čašníčka s milým úsmevom. ,,Poprosíme vás dve kávy a dve horúce čokolády,"povedala za nás Lívia. O pár minút nám pripravené nápoje priniesli na stôl.
,,Ďakujem,"usmiala som sa na ňu, keď predo mňa položila čokoládu.

,,Tak, ako prázdninujete?"spýtala sa Lívia počas miešania kávy.
,,Super." ,,Fajn." Lívia pretočila očami nad našimi nezáživnými odpoveďami a pýtala sa ďalej: ,,A ako sa má Hugo? Od párty som ho nevidela. Je to fajn chalan, niekedy by si nám mohla dohodnúť dvojité rande, však Nel?"
,,To by bolo fajn, ale myslím že sa môžme spýtať aj Andreja, keď už je tiež tu,"Nela ukázala na Andreja s Ondrejom pri stole oproti a zavolala ich k nám. Trochu som znervóznela a posunula sa, nech si môžu prisunúť stoličky. ,,Hm, je nás tu nejak veľa,"zasmiala sa Saša. ,,Takže by mal ísť niekto preč. Kľudne to budem ja, aj tak by som sa mala učiť biológiu,"postavila som sa ale Ondrej ma hneď stiahol späť. ,,Kam by si išla? Veď sme ešte len prišli. Ostaň ešte chvíľu."

,,No dobre,"zamrmlala som a chytila do ruky šálku. Mala som im povedať že sa vyhýbam aj Andrejovi. Nedokážem tu len tak sedieť a nič neprezradiť. Vždy som všetko vytárala. Aj keď som nechcela. Proste mám pocit akoby to už vedel a vyčíta mi, že som mu to nepovedala. Asi mi bude zle. Ale to by nebolo zas také zlé, mohla by som ísť teraz domov a vyhnúť sa Andrejovi. Potom by som ani nešla do školy a vyhla sa aj Alex, kým budem pripravená s ňou hovoriť. Znie to ako fajn plán, už len to zrealizovať. A aj by som to spravila, keby mi neprišla sms-ka. ,,Hh, ľudia, ja už fakt musím. Mama niečo potrebuje z obchodu,"začala som sa obliekať. ,,Pôjdeme s tebou?"spýtal sa Andrej. ,,Nie, to nebude treba. Tak zatiaľ!"položila som na stôl peniaze a rýchlo z tadiaľ utiekla. Nakoniec som sa tomu vyhla ešte lepšie. Síce mi mama písala, že sa môžem zdržať aj dlhšie, ale nikto sa na to nepýtal. Takže v poho.