Zaklopala som na dvere a čakala, kým mi príde otvoriť. Hugo sa mi už pár dní neozval, tak som sa rozhodla že ho navštívim. Po chvíľke sa otvorili dvere a spoza nich nakukol zničený Hugo. Doslova. ,,Si nahúlený alebo ti došla tráva?"oprela som sa o rám dverí. ,,Niečo také,"vzdialil sa od dverí nech môžem vojsť. Vyzula som sa a prišla do obývačky. ,,Hádam že rodičov nemáš doma,"skomentovala som vzhľadom k stavu jeho domu. Závesy boli zatiahnuté, všade bola tma a porozhadzované veci. Navyše to tam páchlo po drogách a alkohole. ,,Nie, sú na služobke."
,,Už si mu to povedal?"on iba prikývol. ,,A...?"spýtala som sa, aj keď som odpoveď už tušila. ,,Povedal že chce pauzu. Vraj potrebuje čas na premýšľanie."
,,Veď to je super! Nerozišiel sa s tebou, takže tu určite aspoň malá šanca že to dobre dopadne je,"posadila som sa vedľa neho. ,,Prosím ťa... Ktorý pár sa k sebe po pauze vrátil?"zobral si zo stola nutelu a strčil si do úst lyžičku. ,,Ehmm, teraz ma žiadny nenapadá. Ale nejaký určite! Na svete je veľa ľudí. Minimálne päťdesiat párov sa k sebe určite po pauze vrátili. Možno patríte k päťdesiatim,"mykla som plecami a ukradla mu lyžičku. ,,To sotva..."
,,Počuj. Ja sa s ním pôjdem porozprávať. Možno to pomôže,"žmurkla som naňho. ,,Fakt?"nádejne na mňa pozrel. ,,Uvidím čo sa mi podarí napraviť."
