3.

263 20 0
                                    

Šla som po okraji cesty, uvidela som osobu stojacu na druhej strane cesty.

Možno tiež nevedel zaspať a tak šiel tiež von ako ja. S domnienkou že je pravda to čo si myslím som šla ďalej.

Bola som už dosť ďaleko od domu. Som vonka približne dvadsať minút a stále kráčam. Rozhodla som sa že už pôjdem domov.

Otočila som sa. Stal tam! Znovu tam stál! Sledoval ma? Iné vysvetlenie nemám. Náhle ma zasiahla vlna strachu. Keď si všimol že som si ho všimla. Ráznym krokom začal kráčať smerom ku mne.

Nikde v okolí nikto nebol, proste len cesta v lese. Je tu vôbec možnosť že mi niekto pomôže? Kto vie možno len ide domov a má to takým istým smerom ako ja. Túto možnosť som ihneď vylúčila.

Je som mnou koniec....

,, Ale, Ale maličká kamže si sa vybrala takto sama v noci. "slizko sa usmial.,, Domov" povedala som.V domnienke že sa mi okolo neho podarí prejsť som vykročila dopredu ale ihneď ma chytil za ruku.,,Nikam som ťa nepustil. "zasyčí.

Snažila som sa mu vytrhnúť ale tým som to len zhoršila. Strelil mi facku,drgol do mňa až tak že som spadla.,,Ak začneš kričať zabijem ťa." vytiahol z vrecka nožík a prešiel mi nim po nohe čím mi doňho vrezal. Nevydržala som to a začala som plakať, čím som si vyslúžila ďalšiu facku a reznú ranu na stehne.

Nevedela som prestať plakať, neprestával mi robiť zárezy najprv,nohy potom ruky a nakoniec aj brucho. Privrela som oči a čakala nakoniec, pretože sa začal približovať s nožíkom k môjmu krku.

Po chvíli keď nič neprichádzalo som sa odhodlala otvoriť oči. Muž ležal vedľa mna zbití do bezvedomia. Pozrela som sa na chlapca ktorí kľačal predomnou.,, Neboj sa už ti nikto neublíži. "ten hlas mi bol až veľmi povedomí.,, Felix?!" len prikývol a zobral si ma na ruky ako princeznú. Začal kráčať lesom a na mňa doľahla únava.

Cítila som dotyk na svojej ruke. Otvorila som oči a vydela som Felixa ako mi obväzuje ruku.,, Č-Čo To-o r-robíš? "povedala som koktavo.

𝕭𝖔𝖞 𝖋𝖗𝖔𝖒 𝖙𝖍𝖊 𝖋𝖔𝖗𝖊𝖘𝖙Where stories live. Discover now