𝕭𝖔𝖞 𝖋𝖗𝖔𝖒 𝖙𝖍𝖊 𝖋𝖔𝖗𝖊𝖘𝖙

12.

,, Zatvor oči. "poslúchla som. Po cca piatich minútach, keď sa neozýval som oči otvorila. Predomnou stál krásný, veľký biely vlk s krásnymi sivo modrímy očami. Začal sa približovať. Automaticky som začala cúvať. Narazila som o strom. Nemôžem povedať, že som sa ani trochu nebála ale verila som tomu čo povedal.,, Nikdy by som ti neublížil,, opakovala som si jeho slová v hlave. Sadla som si na zem a čakala som čo urobí. Hlavu mi položil na stehná a ľahol si. Začala som ho hladkať,, Čo všetko ešte skrývaš?"zašepkala som..

Počuli sme neďaleko prasknúť vetvičky, obidvaja sme sa pozreli tým smerom.Bol to ten vlk, ktorý bol na  lúke. Rýchlo som sa postavila. Vlk... Vlastne Felix sa postavil predomňa. Zaliezol za skaly, po chvíli spoza nich vyšiel chlapec.,, Nestihol som sa tu predstaviť, keďže si hneď utiekla preč."priblížil sa,, Som Han." usmial sa,, Nemusíš sa ma báť som neškodný. "povedal, keďže som mu neodpovedala.,, Som Rose." poviem.,, Felix od kedy si odišiel ťa nikto už nevidel, koľko to už je? Dva roky? Čo tak zobrať aj Rose a predstaviť ju svojej rodine? "Felix sa premenil naspäť na človeka, Chytil ma za ruku a začal ťahať za Hanom. Mami prosím ja chcem ísť domov. Vlci jedia mäso. Z čoho je človek? Z mäsa a kostí. A ja človek som. Felix im odnesie ako darček mňa a dajú si ma na večeru ako dezert. Nemôžem sa vymeniť s Irene? Aspoň by od nej bol pokoj. Aj keď si myslím že by si nepochutnali keďže predpokladám že je z vnútra už plesnivá, je už po záruke.

Han nás zaviedol k veľkej vile. Už sa stmievalo. Vošli sme do vnútra a v obývačke na pohovke sedeli traja chlapci, ďalší sedel na zemi a posledný sedel v kresle. Keď sme vstúpili okamžite na nás upriamily zrak. Ten čo sedel na zemi sa postavil a prešiel k nám,, Kto to je? "zdvihne jedno obočie a pozerá na mňa.,, Luna." zašepká.,, Čo ti jebe? Ja som Rose!"Felix sa začne rehotať. Do riti ja som to povedala nahlas. Po tom čo sa začal smiať každý som sa od hanby schvovala za Felixa. Hmmmmm.......existujú halušky pre retardou? Ak áno tak si myslím že všetci v tomto dome ich majú v dennom jedálničku a keď poviem všetci tak všetci aj ja. Ten chlapec ktorý sa pýtal kto som ku mne vystrel ruku.,,Som I.N. "prijala som ju. Slušne som sa predstavila. Postupne sa mi všetci predstavili. Stále som si opakovala ich mená aby som ich nezabudla:I.N,Seungmin,Woojin, Minho, Changbin. Niekto sa zrúbal dole zo schodou a skotúľal sa až k nám. Znova sa začal skoro každý smiať. Podišla som k nemu a pomohla mu vstať,,Ďakujem. ",, Nestojí za reč.",, Som Hyunjin. ",, Rose." namiesto podania rúk ma rýchlo objíme a tak isto rýchlo sa odtiahne a odíde. Sú deviati, nepodobajú sa na seba sú bratia, pravý, všetci majú rovnakú mamu a sú vo vekoch od dvadsať do dvadsať päť,otázkou je ako doriti ich mohla ich mama porodiť toľkých za sebou?. Asi so sa mýlila keď som povedala že ma zjedia na večeru, hmmm       možno už večeru mali a mňa si nechávajú ako dezert na zajtrajší obed,kto vie. Vonka už bola tma,dúfam že sa o nás ostatný veľmi neboja.,, Félix zober Rose do svojej starej izby určite je unavená. On prikývol.,, Poď." chytil ma za ruku a začal ťahať hore schodmi. Zaviedol ma do krásnej izby s bielymi stenami a čiernym nábytkom.

Najviac ma zaujala fotografia všetkých deviatich chalanov keď boli ešte malý.Boli zlatý ale to sú aj teraz pomyslela som si,sadla som si na posteľ a on ku mne. Pozerala som sa po izbe, nakoniec som sa pozrela aj na neho. Zdá sa mi to abo si prisadol bližšie? Bol odomňa približne štyri centimetre a pozeral mi do očí. Nežmurkal, to ho nepália oči? ja už by som vyzerala ako by som pokrájala desať cibulí. Dobre tak späť k tomu čo sa deje. Pomaly sa začal približovať. Pohľadom preskakoval z očí na moje pery. Nakoniec sa jeho jemné pery dotkli tých mojich. Začal ma bozkávať. Spolupracovala som. Pootvorila som trochu ústa. Využil to a vkĺzol mi jazykom do úst. Chutil ako vanilka a škorica a ja som už teraz vedela že oddnes to bude moja obľúbená príchuť.

Prevalil nás na postel, tak že on ležal nadomnou....