𝕭𝖔𝖞 𝖋𝖗𝖔𝖒 𝖙𝖍𝖊 𝖋𝖔𝖗𝖊𝖘𝖙

14.

Pomaly otváram oči, prvé slnečné lúče už prenikajú do izby. Typujem, že je ešte veľmi skoro. Felix vedľa mňa ešte spí. Vyzerá ako malé bábätko, ale to vyzerá aj keď  nespí. Pochytí ma smäd. Vstanem a namierim si to von z izby, zišla som po schodoch, až do kuchyne. Našla som sklenený pohár. Napúšťala som si doň vodu. Spolu s pohárom sa chystám ísť ticho naspäť aby som nikoho nezobudila.,, Ahoj. "niekto povie, zľaknem sa a náhodou pustím pohár z ruky. Rozbije sa, rýchlo si kľaknem a začnem zbierať črepiny, jednu črepinu chytím zle a tak sa mi zareže do dlane. Keďže to skurvene bolelo, sykla som od bolesti. Rýchlo ku mne pribehne. Chytí ma za druhú ruku a začne ma ťahať hore schodmi. Zatiahne ma myslím, že do svojej izby. Posadí ma na posteľ a niekde odíde. Po chvíli sa znovu vráti a v ruke drží lekárničku. Opatrne mi chytí ruku a nastrieka mi na ranu dezinfekčný sprej. Boli to ale snažím sa tváriť tak aby to vyzeralo skôr naopak .,, Potom mi to prelepí náplasťou,, Ďakujem. " zašepkám. Trochu sa usmial.,, Mala by si sa už vrátiť ku svojmu Felixovy." ten jeho príjemný úsmev vystrieda divná grimasa. Postaví sa a odíde, predpokladám že do kúpeľne. Tak asi tu nie som vítaná poviem samej sebe. Postavím sa a odídem do Felixovej izby, kde si znovu ľahnem vedľa tej spiacej krásy.

Zobudím sa na to ako ma niekto hladká po vlasoch. Pomaly otvorim oči, prvá vec, ktorú vidím je Felixova tvár. Usmeje sa, úsmev mu opätujem. Takéto zobúdzanie by som brala radšej než zobúdzanie vedľa tej harpie. Naraz mi dopne. Behom okamihu sa posadím,,Čo sa deje? " pozrie na mňa trochu vystrašene.,, O-ostatný sa o nás musia báť." poviem na jeden dych.,, Kľud Rose, včera som napísal Bangchanovy nejak im všetko vysvetlí. " povie a ja sa upokojím.,, Dobre." všimne si moju poranenú ruku,,Čo sa ti stalo a kedy? " vystrašené sa na mňa pozrie,, včera si to tam ešte nemala. "dokončí.,, skoro ráno som sa zobudila a bola som smädná, tak som si šla napustiť vodu  a keď som prechádzala obývačkou tak mi niekto povedal,, Ahoj." ja som sa zľakla a pohár mi vypadol z ruky,keď som šla pozbierať črepiny s mojou šikovnosťou som si porezala dlaň. Hyunjin ma zobral do svojej izby a ošetril mi to. Nemusíš sa báť." vyzeral , že rozmýšľa. Potom ma objal,, Musíš na seba dávať pozor. "silnejšie ma objime. Prikývnem aj keď viem že to nemôže vidieť.

S Felixom sme sa dohodli, že po raňajkách pôjdeme už preč.

,, Príď sa ešte niekedy ukázať." povie I. N a ostatný len prikyvujú.

Nakoniec príde na rad posledný človek s ktorým som sa ešte nerozlúčila. Hyunjin. Prídem k nemu a objímem ho,, Ďakujem, dúfam, že sa ešte niekedy uvidíme." zašepkám mu du ucha, tak aby to počul len on. Silnejšie ma objime,, Dávaj na seba pozor." povie. Odtiahneme sa. Ešte raz sa každému pozdravím a následujem Felixa.

Po takej asi hodine dôjdeme pred môj dom. Kai by mal prísť až za týždeň a vzhľadom na udalosti za uplinuly mesiac nechcem byť doma sama. Chcela som sa opýtať Felixa, či by tu neostal ale odišiel skôr ako som niečo povedala, no skôr zmizol. Nakoniec som sa rozhodla napísať Jennie, či by ku mne neprišla prespať. Po takých pätnástich minútach odpísala, súhlasila. Šla som rýchlo poupratovať hosťovskú izbu. Ukončila som upratovanie a ako na zavolanie zazvonil zvonček. Za dvermi stala Jennie. Ktorá hneď po tom ako som otvorila dvere ma vtiahla do objatia,, Nevidela som ťa večnosť. "povie a ja sa zasmejem.,,Videli sme sa včera.",, Nekaz to. "len nad ňou pokrútim hlavou. Napochoduje do obývačky a hodí sa na gauč.,, Ták čo budeme robiť?," spýta sa,,Film?"navrhnem,,Horor."zvýskne.Neznášam horori. Ale čo pre ňu nespravím. Vybrala horror s názvom Annabelle, ten horror nenávidím. A akoby toho nebolo dosť po dopozeraní prvej časti pustila ďalšiu časť. Mám ju rada ale niekedy by som ju najradšej zaškrtila. Nakoniec sme šli obidve spať. Vstúpila som do izby. Namierila som si to rovno k skrini s oblečením. Vytiahla som si svoje XXL tričko. Chcela som si dať dole tričko. Skoro som dostala infarkt, keď som uvidela osobu sediacu na kraji postele.