Keď sa jedná osoba úplne odlišná od ostatných zamiluje do obyčajného dievčaťa.
Čo sa stane keď zistí pravdu?
Jedno netreba zabúdať medzi nenávisťou a láskou je tenká hranica a je len na nás kedy sa tú hranicu rozhodneme prekročiť.
.
.
Start: 4...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zobudilo ma zavybrovanie telefónu. Natiahla som ruku k mobilu a odblokovala som ho, prišla mi sprava.
FELIX : OTVOR OKNO
Hmm? Ešte nie je ani päť hodín ráno a on sa mi už chce nasáčkovať do izby?
Ako zombie som sa postavila, prešla som k oknu a otvorila som ho.
Pár minút som čakala no po Felixovy ani stopa, tak som to vzdala, nechala som otvorené okno a šla som si ľahnúť. Ležala som a čakala no doľahla na mňa únava a zaspala som.
***Ráno***
Zobudila som sa na pohyb za sebou, slnko už osvetlovalo izbu lúčmi predchádzajúcimi cez žalúzie.
Otočila som sa a keď som ho uvidela na tvári sa mi zjavil úsmev. S dlaňou som ku začala hladiť líce. Otvoril oči a tiež sa usmial.,, Keď som prišiel, spala si. Nechcel som ťa budiť. "-Felix.,, To neva." posadil sa,, Každopádne dnes ideme na výlet. ",, Výlet? Kam?" - Rose.,, Aquapark. "zasmial sa. Skočila som naňho a z celej sili som ho objala, objatie mi opätoval.
Neskôr som nám urobila raňajky, keď sme sa najedli šla som sa pobaliť, Félix sa šiel domov tiež pobaliť, dohodli sme sa že o 30 min sa vráti a pôjdeme. Zbalená som bola o cca 10 minút, tak som si sadla na gauč v obývačke a sledovala som telku.
Po chvíli Félix prišiel. Spolu sme vyšli z domu. Zamierila som na zastávku.,, Kam ideš? "zasmial sa,, Nejdeme autobusom." otočila som sa, naskytol sa mi pohľad na Felixa opierajúceho sa o čierno modrú motorku. On má vodičak na motorku? Čo sa ja dnes ešte nedozviem.
Nasadol na ňu a mne podal prilbu, ktorú som si nasadila a sadla som si zaňho. Silno som ho zo zadu objala. Za cca 10 minút sme boli na mieste.
Vo vnútri sme sa chvíľu hádali kto zaplatí vstupné, vyhral. Bohužiaľ.
V šatniach sme sa prezliekli a do skrinky sme si uložili veci.
Hádajte kde ma začal ťahať. Na tobogán. Keď sme prešli tých "milión" Schodov šmykli sme sa tobogánom dolu, skoro som infarkt chytila keď som spadla to tej zimnej vody.
Pár krát sme sa ešte šmykli a potom sme si šli kúpiť zmrzlinu, keď Félix išiel platiť rýchlo som podala predavačka peniaze a na Felixa som vyplazila jazyk.
Začal ma naháňať, takže sme sa ako malé deti naháňali s zmrzlinami v rukách.
Nakoniec sme si sadli na lavičku a zjedli sme ich.
Ja som si šla ľahnúť na deku a Félix šiel na wécko. Keď sa po dlhšiej dobe nevracial, začala som sa malinko báť. Posadila som sa a začala som sa pozerať okolo seba či ho niekde neuvidím. Nakoniec som vstala a vydala som sa pred chlapčenské záchody. No kvôli tomu čo som uvidela som sa skoro rozplakala.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
So, so nová časť. Veľmi sa ospravedlňujem za neaktívitu ale v poslednej dobe nemám toľko času, aj keď by to kvôli tej korone malo byť inak, každopádne chcela by som sa opýtať či mám v tomto príbehu ešte pokračovať alebo ho odpublikovať.
