Mafiánova štetka✓

Prvá noc

Po trištvrte hodine sme dorazili pred dom, ktorý mi vyrazil dych. Bol moderný, čierny, no domovom sa nazvať nedal. Neosobný priestor plný svetiel. Majetok, ktorým si bohatý ľudia kompenzujú to čo nemajú, napríklad nedostatok obdarenia v nohaviciach. Bol to len projekt architekta. Nič viac. Projekt, za ktorým sa nenachádzalo žiadne posolstvo. Brala som to ako budovu v meste, kde pracovali samí obchodníci. Milovala som tú architektúru, no nikdy som pri nej nemala pocit, že by som túžila byť v nej.

,,Tvoj nový domov." povedal pri mojom uchu.

,,Skôr dom, v ktorom budem dočasne prespávať." riekla som modrookému mužovi a kráčala smerom k dverám.

Žena za presklenými dvermi stlačila kľučku a ukázala mi rukou, aby som vstúpila. Vyzerala, že má okolo dvadsiatky. Na čele ju zdobilo už pár vrások, čo mi nešlo do hlavy, aj keď ja sama som bola na tom podobne. O päť rokov by som mala mať tridsať a stále som sa na to necítila. Vrásky môj vek len pripomínali mne, a všetkým okolo.

Za mnou prišli do domu aj pasažieri auta.

,,Idem vypracovať tú zmluvu." oznámil modrookého kolega.

Ja som sa poobzerala navôkol. Po mojej pravej strane bola jedáleň, ale skôr to vyzeralo ako zasadačka a ešte viac pripomenulo kancelárie. Po ľavej strane bola obývačka. Všetko bolo ladené do čiernej. Oproti sa nachádzalo biele mramorové schodisko. Všetko mi to prišlo bohaté, snobské a gýčové. Krištáľový luster nado mnou tomu vôbec nepomáhal.

,,Si očarená?" spýtal sa môj únosca za mnou.

Otočila som sa a pozrela mu do očí: ,,Medzi očarením a znechutením je tenká hranica."

Videla som ako slúžke za ním, stuhla krv v žilách. Zatajila dych a s údivom na nás pozerala.

Chytil moju tvár medzi prsty. ,,Takto sa so mnou rozprávať nebudeš."

,,Naozaj? Čo spravíš? Čo môže byť horšie ako spávať s mužom, ktorého vidím prvý krát v živote?"

,,Podpíš zmluvu a tam si prečítaš aj tresty nesplnenia príkazu."

,,Najskôr podpíš ty tú svoju a až potom sa mi vyhrážaj." odtisla som sa od neho.

Spoza rohu sa vynoril muž so zmluvou. Modrooký chlap ju bez slova podpísal a podal mi ju. Splnil čo mi sľúbil a ja som podpísala zmluvu a predala svoje telo.

,,Jane, pripravte ju." povedal slúžke a usmial sa na mňa. Po chrbte mi nabehol mráz.

Ja som s ňou odišla do izby. Zatvorila za nami dvere a prikázala mi vyzliecť sa.  Priviazala mi korzet, natiahla na mňa tangá a podväzky pripla o pančuchy. Pozerala som pri tom na jej tvár. Pehy na jej tvári sa mi páčili a jemné pery som jej závidela. Blond vlasy mala zviazané do vrkoča pri zátylku a jej pohyby pri mojom obliekaní jej boli povedomé. Bolo mi zle, keď som si predstavila, koľko žien, predo mnou, už takto obliekala. Koľko žien sme už vzal a zničil im život. Najviac som sa obávala toho, že o pol roka mi povie, že to všetko bolo len vtip a ja som bola naivná ak som čakala, že ma len tak pustí. Vlasy mi prečesala hrebeňom a ukázala mi izbu kam mám ísť.

Vošla som dnu a tam bolo nepríjemné prítmie. V strede miestnosti stál pre mňa už známy muž a akurát si rozopínal košeľu. Pozornosť mu upútalo moje polonahé telo pred ním.

,,Bojíš sa?"

,,Nie... pane." riekla som. Hovorila som pravdu. Stále som nemala pocit, že to čo robím je zlé. No nehovorím, že mi to je príjemné. Možno ma len utešovalo to, že to robím pre rodinu.

Usmial sa a prišiel ku mne.  Zaprel sa rukou o dvere pri mojej hlave. ,,Si nádherná." riekol pri pohľade do môjho výstrihu.

,,Človek môže byť nádherný navonok a ohavný vo vnútri. Nerobte unáhlené názory, kým nepoznáte obe moje stránky, pane." povedala som mu. Neznášala som keď ma ľudia, prevažne muži, mali potrebu chváliť, dávať mi komplimenty na môj výzor, keď ani netušili kto som. Tie slová som mu povedala so vztýčenou hlavou, ako všetko doposiaľ.

,,Prečo mám pocit, že musíš stále vzdorovať?"

,,A prečo mám pocit zas ja pocit, že Vám nejde len o sex? Prečo ste to práve Vy kto ruší pravidlá zmluvy a chce sa o tom druhom dozvedieť viac?"

Ruku mi položil na ľavý prsník a priblížil sa k mojim perám: ,,Budem si z tebou robiť čo len budem chcieť."

,,To predsa už robíte." povedala som a on zastal.

Odtiahol sa a usmial: ,,Choď si ľahnúť. Dnes bol dlhý deň."

Zaskočená som na neho pozerala, no dvakrát mi to hovoriť nemusel. Okamžite som si ľahla na posteľ a pozerala von oknom. Ucítila som, že si ľahol vedľa mňa. ,,Posledná otázka. Prečo zo mňa nemáš ani trochu strach?"

,,Prvé čo ma napadlo bolo, že matka by z môjho tela mala oveľa väčšiu radosť ako Vy. Som dieťa rodičov, ktorí ma vychovali ako bezcitné hovädo. Ja sa už len tak z niečoho neposeriem." povedala som a zavrela oči. Pomaly som zaspávala. V dome, kde som nikoho nepoznala. V izbe, kde panovalo ticho, dusno a ja som mala pocit, že sa začnem dusiť. Ležala som chrbtom mužovi, ktorý ani len nevedel moje meno. Po nose mi stiekla slza, pri spomienke na súrodencov. Myslela som na to, čo asi teraz robia. To ako sa Liz snaží niečo uvariť a Tomas behá splašený po kuchyni a snaží sa nájsť panvice. Zaspávala som pri spomienke na rodinu, plakala pri spomienke na nich.