Mafiánova štetka✓

Zasadnutie

Zaspala som a ráno sa zobudila opäť na lúče slnka.

Jacobs vedľa mňa neležal, no namiesto toho tam bola škatuľa so štítkom. ,,Musel som ísť pracovať. Malý darček na privítanie. Chcel by som ťa v nich vidieť."

Otvorila som škatuľu, kde ležali bordové šaty. Vzala som pero z nočného stolíka a napísala na lístok odkaz. ,,Toho sa nedočkáš. "

Škatuľu som položila pred dvere pracovne a odišla do kuchyne. Konečne som sa najedla. Keď som bola plná, vyšla som po schodoch hore a všimla si, že škatuľa už neleží pred dvermi.

Vošla som do izby a všimla si Jacobsa. Škatuľa bola na posteli a on stál pri nej a niekomu písal správu. Otočil hlavu ku mne a usmial sa. ,,Šaty sa ti nepáčili?"

,,Nie je to úplne môj štýl."

,,Takže ty si skôr na šperky."

Usmiala som sa. ,,Nestrácaj čas."

,,Poď so mnou." kývol hlavou a ja som s nechápavým výrazom tváre šla za ním.

Presunuli sme sa do suterénu a tam bola dokonalá zbrojnica. S dokorán otvorenými očami som sa pozerala na všetky možné zbrane. Vzala som zlatú pištoľ zo steny.

,,Hej, maličká nie si až príliš odvážna." ozvalo sa z dverí a pri Jacobsovi stál Frank.

,,Neboj sa aby som trafila, tak si namiesto terča predstavím teba." uškrnula som sa a vzala slúchadlá. Začala som strieľať do všetkých terčov. Už som zabudla aký to je oslobodzujúci pocit. Vystrieľala som celý zásobník a okamžite ho vymenila za ďalší. Keď došiel aj ten, zo steny som zvesila samopal a začala sa kamarátiť s ním. Skončila som a pozrela na výsledok. So zbraňou som všetkým trafila do hláv a so samopalom prestrelila všetkým srdce. Pozrela som sa na nich a videla ich vykoľajený výraz v tvárach.

Frank sa na mňa pozrel s prehnaným strachom v očiach. ,,Ja dúfam, že si si skutočne nepredstavovala mňa."

Zasmiala som sa a otočila ku Jacobsovi: ,,Ďakujem."

,,Tie šaty si obleč a o šiestej buď nachystaná. Máme dôležité stretnutie rady."

Prikývla som a odišla do izby, kde ma čakala slúžka, ktorú som predtým nevidela. Prišla som do miestnosti a ona sa jemne uklonila: ,,Madam, volám sa Jane. Budem vašou osobnou slúžkou."

,,Veľmi ma teší." usmiala som sa.

,,Napustila som Vám vaňu."

Prikývla som a vošla do kúpeľne. Zavrela som sa v nej a vyšla odtiaľ ako znovuzrodená. Jane stála pri dverách so šatami v rukách. Vyzliekla som si župan a dala si na seba spodnú bielizeň ležiacu na posteli. Jane na mňa natiahla šaty a ja som pri pohľade na ne myslela, že sa povraciam. Učesala mi vlasy. ,,Madam, ja viem, že by som nemala ale muži, ktorí prídu budú krutí a krutý bude aj náš pán."

,,Čo tým myslíš? "

,,Naozaj, viac povedať nemôžem." odišla s hrebeňom v rukách a mne nahnala ešte väčší strach.

Zaklopala som na dvere od pracovne a pomaly vošla dnu.

,, Pristanú ti." zhodnotil keď ma uvidel v plnej kráse.

,, Radšej nosím nohavice."

Zamračil sa. ,,Žena, čo nosí nohavice nie je ženou."

,,A niekto kto verí tomuto názoru je len zastaralý chudák a nie človek, ktorý žije v dvadsiatom prvom storočí."

Zasmial sa. ,,Keď prídu ostatní tak si svoje názory nechaj pre seba. Nezabudni sa ukloniť a láskavo nikdy nič nevrav a buď poslušná."

Prikývla som: ,,Iste, pane."

Zrazu som mala pocit, že sme na začiatku a predo mnou stojí muž, ktorý ma odvliekol od rodiny. Vstal a spolu sme vyšli dole. Šla som za ním až ku vchodovým dverám. Kler, druhá Jacobsova slúžka, ich otvorila a prišiel prvý muž so ženou v rovnakých šatách. Rovnako učesanú. Uklonila som sa. Muž si podal s Jacobsom ruky a pomalým krokom prišiel ku mne. Zdvihol mi bradu smerom k nemu a premeral si ma. Prstami, ktoré mi zdvihli hlavu mi prešiel po dekolte a  ja som musela potlačiť nutkanie vraziť mu. Odišiel ďalej a stále chodili iný a iný spolu so ženami v rovnakých šatách, rovnako učesané. Nakoniec sme prešli k stolu, kde bolo pätnásť mužov spolu s pätnástimi ženami po boku.

,,Ahojte priatelia, ako postupujú obchody?" privítal ich Jacobs a prilákal ostatných pozornosť.

,,To nerieš a radšej povedz niečo o tej novej." povedal chlap a ja som tipovala, že je najmladší pri stole. Pripomínal mi Tomasa.

,,Toto je Nataša Malink. Dcéra anglického mafiána."

Meno bolo vymyslené, národnosť môjho otca tiež, no s jeho povolaním mal pravdu.

,,Na to som sa nepýtal. Je dostatočne poslušná aby medzi nami sedela?" spýtal sa s úškrnom.    ,,Možno by mohla so mnou odísť do jednej z izieb."

Pozrela som sa na Jacobsa a videla ako zatína sánku: ,,Máš predsa svoju kurvu, tak na čo ti je moja?"

Takže takto to je. Som kurva tak sa konečne, tak musím začať správať.

Chalan sa zasmial a odpil si z vína. Začali diskutovať o obchodoch a mňa to absolútne nezaujímalo. Len som ticho sedela. Najstarší chlap sa postavil, že chce odísť akurát keď mu Jane šla doliať víno. Obliala mu sako a videla som ako v ňom vzplanul hnev.

,,Prepáčte pane, prosím vás odpustite mi." ospravedlňovala sa.

,,K stene." pokynul a ona to okamžite pochopila. Kľakla si k stene a vyzliekla si košeľu. On vzal bič, ktorý mal za opaskom a začal ju bičovať. Ona len kajúcne kľačala a ja som jej počítala rany. Na chrbte ich mala zahojených minimálne päťdesiat a ďalšie tri jej pribudli. Potom si zapla košeľu a ja som zistila, že mi po lícach tečú slzy. Odišli a oproti mne sa postavil Jacobs. ,,Nerev, nedá sa na to pozerať."

,,Nechceš ma zbičovať?!" Odišla som do izby. Rozopla som si šaty a hodila ich na zem. Na sebe som mala len korzet a nohavičky, keď prišiel do izby on.

,,Toto celé bola fraška! Tie šaty neboli dar ale označenie, že som kurva! Chceš byť monštrum v mojich očiach?!  Fajn vyhral si."

Začala som si rozväzovať korzet, ktorý mal viazanie vpredu.

,,Čo to robíš?"

,,Priviedol si si sem štetku, tak na čo som tu keď so mnou nespíš?!" začínala som byť hysterická a po lícach sa mi rinuli slzy.

,,Upokoj sa." povedal a prišiel ku mne. Sklonila som hlavu a on mi prešiel rukami po ramenách a dal mi pusu na čelo. ,,Stačí, že mi robíš spoločnosť."

Obišiel ma a zmizol za dverami kúpeľne.

Odviazala som si korzet a hodila ho k šatám. Natiahla som si na seba mikinu, ktorá bola jeho a ležala v spodnom šuplíku. Ľahla som si do postele a čakala kedy na mňa nahučí, že som mu vzala veci alebo ma prípadne zbije. Asi som fakt naivná, no stále som z neho nemala taký strach ako z mužov pri stole. Nepočkala som kým vyjde z kúpeľne, pretože ma spánok pritiahol k sebe.