Mafiánova štetka✓

Vianoce

Zavrela som dvere a s úsmevom sa na neho pozrela: ,,Podobá sa na teba."

,,No teba má radšej."

,,Len sa musíš naučiť ako s ním hovoriť." Pobozkala som ho: ,, Musím ísť."

,,Myslel som, že tu prespíš."

Usmiala som sa: ,,Nemám tu veci."

,,Povedal som Kler a Jane aby ti zariadili šatník. Napadlo ma, že by sme možno mohli spolu začať bývať."

Usmiala som sa: ,,A čo Liz s Tomasom? Na Vianoce sme boli stále spolu."

,,Ak by si chcela, tak by Vianoce mohli stráviť tu."

Usmiala som sa a prikývla. Objala som ho a ťahala do sprchy. Navzájom sme si vyzliekli šaty a pustili na seba vodu. Stála som oproti a pozerala ako mu príď vody steká z čela ku koreňu nosu až k perám, na ktoré som sa mu prisala.

Vyliezli sme odtiaľ a ja som si obliekla nové, biele, saténové pyžamo a on pyžamové nohavice. Zaspali sme spolu.

V noci ma zobudili malé ruky trasúce tou mojou.

,,Ahoj, nedá sa ti spať?" spýtala som sa Mattia.

On prikývol a ja som sa posunula bližšie k Jacobsovi, tým som uvoľnila miesto vedľa seba. Ľahol si ku mne a ja som ho rukou objala.

,,Neboj sa. Som pri tebe." vedela som, že mal zlý sen, pretože s rovnakým strachom v očiach ku mne prichádzali Tomas spolu s Liz.

Zaspala som a ráno sa zobudila na lúče slnka. Mattia sa z môjho objatia ani o milimeter nepohol. Pomaly som ho pustila a sadla si na posteľ. Miesto po mojej pravej strane bolo prázdne, no cítila som pohľad oproti.

Jacobs sedel na sedačke oproti a pozoroval ma.

,,Dobré ráno." zašepkala som a usmiala sa.

Prišiel ku mne a sadol si vedľajšie mňa. ,,Milujem ťa a som hrozne rád, že si tu s nami." pozrel sa na Mattia.

Pobozkala som ho a prsty zaborila do vlasov: ,,Milujem ťa."

,,Aj ja teba."

Usmiali sme sa na seba.

Ostali sme ležať v posteli, kým sa Mattia nezobudil. Potom sme sa presunuli do obývačky, kde sme si zapli rozprávky. Kler na nás zavolala a my sme sa šli najesť.

,,Možno by ste po raňajkách mohli ísť kúpiť stromček." navrhla som.

,,Ja stromček nemávam." ozrejmil mi Jacobs.

,,Nikdy?"

,,No... nie."

,,Každý rok tu nemávaš syna a frajerku, takže možno je čas aby si zmenil tieto Vianoce a šiel kúpiť stromček." usmiala som sa a on sa rozosmial.

,,Je to zbytočné aj tak ho po Vianociach vyhodím."

,,Stromček je základ. Dva krát si mi pokazil Paríž, tak nevymýšľaj a choď s Mattiom kúpiť stromček." uškrnula som sa.

,,Nie je toto náhodou vydieranie?"

,,Na súde by to obstálo."

Zasmiali sme sa a ja som sa otočila k Mattiovi: ,,Vyber nejaký pekný. Spolieham sa na teba, pretože Jacobs nemá vkus."

Zasmial sa a prikývol.

Jacobs na mňa zazrel, no aj tak sa usmial.

Odišli a ja som začala pracovať a učiť sa. Obliekla som si svoj červený rolák a vzala modré rifle. Potom som si sadla do kuchyne a Jane mi prichystala čaj. Už som si ani nepamätala kedy naposledy mi ostávalo toľko nedokončenej práce. Videla som ako pred domom zastalo auto a dnu vošli obaja so stromčekom v rukách.

Usmiala som sa: ,,Zložte ho v obývačke, prosím."

Jacobs prikývol a odobrali sa tam. Zabalila som si veci zo stola a odniesla ich do izby. Spolu sme sa stretli v obývačke, kde nám Jane spolu s Kler doniesli ozdoby. Zapla som koledy a uškrnula sa pri Jacobsovom výraze v tvári.

,,Ty ma chceš fakt zabiť."

Usmiala som sa: ,, Nepreháňaj."

Pokrútil hlavou, no prudko ma pritiahol k sebe a začal so mnou tancovať. Rozosmiala som sa a on spolu so mnou. Vo dverách stáli slúžky a pri stromčeku Mattia a všetci nás s úsmevom pozorovali. Spravil so mnou otočku a ja som sa na neho usmiala. Spolu sme ozdobili stromček. Bol krásny. Červené ozdoby vynikali na tmavo zelených vetách a na špici sedela zlatá hviezda. Zrazu som pocítila ako ma malé ruky objali. Mattia mal hlavu položenú na mojom bruchu a rukami ma držal na chrbte. Pozrela som sa pred seba, kde stál Jacobs opretý o zárubňu a pozoroval nás. Usmial sa a jeho pohľad patril len mne. V jeho očiach sa zračil obdiv s vďakou. 

Usmiala som sa a opätovala objatie Mattimu. ,,Krásne Vianoce Matti."

,,Krásne Vianoce Lia."

Po líci mi stiekla slza. Prvá veta ktorú povedal a patrila mne.  ,,Jane ťa vezme do vaňa a prídeme ťa uložiť."

Prikývol a odišiel spolu s ňou. Objali sme sa spolu s Jacobsom a potom uložili Mattia. Bola som opretá o nohy postele a pozorovala ako Jacobs sedí oproti mne, opiera sa o stenu a číta svojmu synovi rozprávku. Usmiala som sa na neho, on ma vzal za ruku a spolu sme odišli do obývačky.

,,Naše prvé Vianoce." usmiala som sa.

,,Ako si predstavuješ naše zásnuby?" spýtal sa a ja som sa usmiala.

,,Tak napríklad, budeme stáť v obývačke, pri vianočnom stromčeku v objatí."

,,Naozaj? Myslíš takto?" usmial sa, kľakol si na koleno a z vrecka vytiahol čiernu škatuľku.

,,Kornélia Fyord vezmeš si ma?"

Rozplakala som sa. ,,Áno, jasné že si ťa vezmem." prikývla som a on mi cez prst prevliekol prsteň, postavil sa a vzal ma do náručia ako malé dieťa. Ostali sme ležať na gauči pri poháre červeného vína, usmievajúc sa nad príbehom o výbere vhodného prsteňa, ktorý ako som neskôr zistila, nebol vôbec ľahký.

,,Prednedávnom som si spomenul na Paríž. Na knihu, o ktorej si hovorila. Chcem vedieť čo by si tam napísala."

Usmiala som sa a pozrela mu do očí. ,,Napísala by som o tom aké je to mať komplikovaný život s hrozivými rodičmi. Napísala by som o tom ako sa v mojej obývačke zjavil krásny mafián, o ktorom som nič nevedela a predsa ho chcela spoznať. A napísala by som o tom, ako teraz ležím na jeho hrudi, popíjam to isté víno ako v Paríži so zásnubným presteňom na ruke a neprajem si nič iné, len aby ma rovnako miloval aj o sto päťdesiat rokov."

Usmial sa a pobozkal mi čelo. ,,Myslím, že to bude bestseller."