Mafiánova štetka✓

Milenka

Ešte sme ostali ležať v posteli a až potom sa obliekli a vyšli do mesta. Zrazu sme sa nikam neponáhľali len bezcieľne blúdili mestom.

Potom ma zastavil, prešiel za mňa a zakryl mi oči.

Smiala som sa: ,,Čo zas robíš? "

,,Počkaj."

Pustil mi ich a predo mnou držal krásnu červenú ružu. Naklonil sa k môjmu uchu: ,,A teraz bež. "

Nechápavo som sa na neho pozrela, no utekala s ním. Za nami som počula francúzsky krik. Smiala som sa: ,,Si zlodej."

,,Nechceš aby som ti veci kupoval, tak sa musím vynájsť. "

Zasmiala som sa a pobozkala ho: ,,Poďme spolu niekam, preč. Kde nebudeme zlými."

Usmial sa. ,,Nikdy si nebola zlá." pobozkal ma. ,,Ostaneme tu. Navždy, len ty a ja. " zasmiala som sa a ťahala ho za ruku ďalej.

,,Jasné."  smiala som sa.

,,Počkaj myslím to vážne. " otočil ma k sebe. ,,Vadilo by ti so mnou ostať navždy? Napriek tomu, že o mne vieš všetko a napriek tomu, že nenávidíš to kým som bol predtým?"

Usmiala som sa. ,,Jasné, že chcem zostať s tebou." pozrela som sa do jeho očí. ,, Navždy len ty a ja. " otočila som sa a pokračovala ďalej.

,,A čo tak sa nevrátiť? Zostať tu, v tomto meste. Spolu."

,,To nemôžem. Mám rodinu. "

,,Sú už veľkí. Obaja. A ja chcem mať rodinu s tebou."

Usmiala som sa: ,,Porozprávame sa o tom, potom. "

Ďalej som ho ťahala po uličkách a on ma naviedol na cestu k hotelu. Spolu sme vyšli hore. Spolu sme vstúpili do sprchy. Ruky som mala opreté o jeho hruď. Voda nám tiekla po nahých telách a jeho ruky blúdili po mojom chrbte.

,,Ak sa rozhodnem mamu dostať do basy, tak ich tam musím dostať všetkých. A naozaj sa bojím, že ty nebudeš výnimkou." pozrela som sa na neho s navretou hrčou v krku.

,,To je v pohode a bude to v pohode."

Usmiala som sa a pobozkala ho.

Vyšli sme odtiaľ a zavŕtali sa do čistých, bielych perín.

,,Budeš ma milovať aj keď si na chvíľu odbehnem do väzenia?" spýtal sa ma so strachom v očiach.

,,Budem ťa milovať aj keď dostaneš doživotie." smiala som sa a on mi to opätoval.

Prstami mi prešiel po priamke naprieč môjmu nahému chrbtu. ,,Vezmeš si ma ešte pred pojednávaním?"

Usmiala som sa a už si zavrela oči: ,,Vzala by som si ťa aj hneď."

Spánok ma pritiahol k sebe a ja som už nevládala odolávať.

Ráno som sa zobudila, popozerala sa po izbe, no bola som tam sama. Pri ruži zo včera som našla papierik a na ňom svoje meno. ,,Musel som niekam odísť. Prídem ako najskôr sa bude dať."

Pousmiala som sa: ,,Hlavne, že sme sa dohodli na nepracovaní."

Chyžná mi už klopala na dvere a ja som aspoň na chvíľu dúfala, že to je on. Prevzala som si raňajky a sadla si na posteľ. Pustila som hudbu a musela sa usmievať pri pohľade na Eiffelovku, ktorej som sa stále nevedela nabažiť.

Netušila som, že raz budem v Paríži a už vôbec nie s niekým ako je Jacobs.

Vstala som a z tašky vytiahla legíny s mikinou a slúchatkami. O päť minút som vyšla z izby a na papierik, ktorý mi nechal zanechala: ,,Prídem. Šla som si zabehať." Na izbe som nechala štítok s nápisom upratať prosím a vybehla odtiaľ. Potrebovala som trochu vypadnúť, utriediť si myšlienky a to sa pri ňom nedalo. Vrátila som sa až o dve hodiny a izba bola prázdna. Uprataná, no prázdna. Napustila som si vaňu a vyšla z tade o ďalšiu hodinu. Zabalila som sa do župana a naliala si poháre vína. Sadla som si na terasu a na mobile vytočila jeho číslo. Po pár sekundách zaznela odkazovka. Zrušila som a vyložila si nohy na zábradlie. Do večera som mu volala ešte niekoľkokrát krát, no stále mi to nebral. Ležala som na posteli v pyžame, ktoré som predtým ani nestihla vytiahnuť z tašky. O jedenástej sa dvere na izbe otvorili a prišiel on. Ani sa na mňa poriadne nepozrel, rovno sa mi otočil chrbtom a začal si skladať hodinky so sakom.

,,Nazdar." povedal a len otočil hlavou vľavo pokiaľ mu to dovolila.

,,Ahoj."

Začal si nalievať víno.

,,Dozviem sa, kde si bol?" spýtala som sa.

Oprel sa o stôl, pozrel na mňa a odpil si z pohára.

,,Ako keby ťa to zaujímalo."

,, Keby ma to nezaujímalo, tak sa nepýtam."

,,Iste." uškrnul sa a zase si odpil z pohára.

,,Zase nejaká tvoja nálada?"

,,A tebe čo zas je?"

,,Mne čo zas je? Čakám, že keď ma vezmeš do Paríža a necháš odkaz, že sa budeš snažiť prísť čo najskôr tak čakám, že zdvihneš aspoň ten posratý telefón!" stála som pred ním.

,,Pokiaľ viem, tak som sem nevzal hysterku aby mi tu robila scény. Nie som malý aby som potreboval nad sebou mať dozor."

,,Fakt? Keby si bol tak strašne dospelý tak ťa mohlo napadnúť, že som sa o teba celý deň bála, a že mi kurva na tebe záleží!"

Položil pohár a za pár sekúnd bol pri mne a bozkával ma: ,,Prepáč." Neprestávali sme a jeho pery sa vpíjali do tých mojich. Cítila som chuť vína. Zaklonil mi hlavu a prešiel po mojom krku. Prstami mi nadvihol okraj tielka a po pár sekundách pristálo na zemi. Spustil mi kraťasy k chodidlám  a ja som mu rozopla košeľu s nohavicami. Otočil si ma chrbtom k sebe a ja som sa jemne predklonila. Ucítila som jeho penis ako do mňa pomaly vniká. Vystrela som sa a prstami prešla po jeho krku. Usmial sa, predklonil ma a začal zrýchľovať, potom ma hodil na posteľ, kde sme to dokončili. Ležali sme oproti sebe.

,,Bol som vo firme. Zistili, že som zrušil dopravu detí, no odôvodnil to nezaujmom o ne."

,,Uverili tomu?"

Zasmial sa: ,,Neverila by si akí sú hlúpi."

,,Možno ty si len dobrý klamár."

Otočila som sa chrbtom. Vychovala som dve pubertálne, hormónmi nabité deti. Viem kedy ľudia klamú a on klamal.

Po nose mi stiekla prvá slza. Zavrela som oči a zaspala.

Ráno som našla tácku s raňajkami pri sebe a on oproti mne sedel a klikal niečo do mobilu. Sadla som si na posteľ a vzala pohár s džúsom.

,,Dobré ráno." usmial sa na mňa.

,,Dobré." odvrkla som ticho.

,,To teraz budeš takáto?"

,,Vysvetlíš mi kde si bol včera?"

,,Nie."

,,Tak v tom prípade áno budem takáto."

,,Tak to môžeme rovno odísť."

,,Súhlasím." prikývla som a zdvihla sa z postele. Zo skrine som si vzala rifle z tričkom, ktoré som si obliekla a začala si baliť veci.

,,Ty chceš naozaj odísť?"

,,A ty mi chceš naozaj klamať?" neveriacky som na neho pozrela.

,,Dám si sprchu." oznámil mi a zmizol za dverami kúpeľne. Po pár minútach som začula klopanie na dverách. Šla som otvoriť a predo mnou sa objavila nádherná blondína s modrými očami a ostrými lícnymi kosťami.

,,Ahoj, hľadám pána Maryla." usmiala sa.

,,Jasné, poď ďalej."

Privítala som ju a ona si sadla na gauč.

,,O chvíľu príde." ozrejmila som najmilšie ako som vedela.

Usmiala sa a prikývla. Ja som sa odobrala do spálne a ďalej si balila veci. Po chvíli sa predo mnou objavil Jacobs len v uteráku omotanom okolo pása.

,,V obývačke máš návštevu." riekla som, no vzápätí sa pred ním objavila blondína.

,,Prišla som ti poďakovať za včerajšok bolo to od teba na ozaj milé." usmiala sa, podišla k nemu a pobozkala ho na líce. Odišla.

,, Vysvetlím to." riekol vzápätí.