Mafiánova štetka✓

Oko

Ráno spal a mňa zobudilo klopanie. Chyžnej som povedala, že veľmi pekne ďakujem a ona sa na mňa usmiala. Vrátila som sa do postele, kde sa už Jacobs prebudil. Spolu sme jedli a ja som volala s mamou. Musela som sa s ňou dohodnúť ohľadne všetkého možného. Potom ma Jacobs vytiahol na kávu v tej najlepšej kaviarni v meste, ukázal mi Louvre a Parížske oko. Točili sme sa a on sa na mňa pozrel: ,,Včera večer som počul, čo si povedala. "

Vražedne som sa na neho pozrela: ,,Do riti."

,,To je v pohode. Dnes večer nám letí lietadlo a ráno sme doma. Môžeš hneď odísť. Nebolo v pláne, že sa zamiluješ. "

Začala som sa smiať. ,, To preto si bol dnes taký divný? Ja som sa nezamilovala, len som k tebe niečo začala cítiť, no ďakujem, že môžem odísť."  usmiala som sa a ďalej pozerala na výhľad.

,,Počkať, ty si to fakt zobrala takto? "

Usmiala som sa: ,,No revať kvôli tebe už nebudem."

Vrátili sme sa na hotel a ja som si pobalila veci. Do dvoch hodín sme sedeli v lietadle a leteli domov. Každý do svojho.

V lietadle som vytrhla čistú stránku z knihy a napísala tam odkaz: ,,Ahoj Jane, prepáč, že sa s tebou neprídem rozlúčiť osobne, no idem domov. Viem, že to tak nevyzeralo, no ja city vyjadrovať neviem.  Nižšie máš moje číslo a zavolaj mi, keď budeš mať čas a chuť. Mám ťa rada, Lia. "

,,Čo píšeš?"

Zložila som papier: ,,Dáš ho prosím Jane? "

,,Áno, iste."

Usmiala som sa na neho a otočila sa k oknu. Zaspávala som a Jacobs ma zobudil pohladením po líci. ,,Už sme tu. "

Prikývla som a vyšla z lietadla. Nastúpili sme do auta.

,,Prosím, odvezieš ma domov?"

,,Nechceš sa zastaviť v mojom dome?"

,,Ani nie."

Prikývol a my sme zastavili pred domom, ktorý som tak dôverne poznala. Vystúpili sme obaja a on mi podal tašku. Vytiahla som z vrecka mobil a podala mu ho.

,,Je tvoj. "

Usmiala som sa: ,,Nie je a nechcem aby bol. Darček, čo si mi dal pred Parížom je na zadnom sedadle."

,,Prečo to robíš? "

,,Dal si mi zážitky a to je viac ako veci."

Položil mi ruku na líce a naklonil sa ku mne.

,,Nerob hlúposti. " usmiala som sa a odišla. Naposledy sa k nemu otočila. ,,Ďakujem... Za všetko."

Stratila som sa za dverami domu. Šla som rovno do Lizinej izby. Sadla som si k Liz a oprela sa o čelo postele. Schúlila som sa do klbka a začala plakať.

,,Lia čo tu robíš? "

,,Ani by si neverila ako hrozne som to posrala."

,,Ja viem. Zamilovala si sa." objala ma a ja som plakala ešte väčšmi.

,,Budem v pohode, len musím pracovať."

,,Ja viem, že budeš. Vždy si bola. "

Usmiala som sa a zaspala v jej objatí.

Ráno som sa zobudila ešte viac zlomená ako včera. Zišla som dole po schodoch a tam sedel Joseph, môj bývalý.

,,Tento deň naozaj nemôže byť lepší."

,,Lia, prosím vypočuj ma. Keď si odišla môj svet sa zrútil. " kľakol si a otvoril krabičku. ,,Vezmeš si ma?"

Rozišli sme sa preto, pretože mi nemal čo ponúknuť. Nechcel si ma vziať. Potom som však spoznala Jacobsa a láska nabrala iný rozmer.