Mafiánova štetka✓

Dieťa

,,Nie je čo." povedala som a zapla tašku. ,,Ja nemôžem byť s niekým kto ma má len na sex." Položila som tašku na zem. ,,Zavolaj mi keď zistíš kedy nám alebo len mne pôjde lietadlo." Chcela som ho obísť.

,,Nemôžeš len tak odísť." chytil ma za lakeť.

Usmiala som sa a vytrhla z jeho zovretia: ,,Vieš čo je na tom najlepšie? Môžem a aj to spravím."

Odišla som a vrátila sa len keď mi napísal, že mám prísť na letisko.

Dosiaľ som blúdila po meste a len plakala. Nedokázala som prestať. V tomto meste sme sa milovali viac ako sme mohli a pritom začínali nenávidieť viac ako sa dalo.

Stretli sme sa na letisku a spolu nastúpili. Na očiach som mala slnečné okuliare a pozerala sa len neprítomne do okna. Cítila som jeho dotyk na mojich prstoch a okamžite sa odtiahla.

,,Raz ti všetko vysvetlím."

,,Raz možno, no to už to nebudem chcieť riešiť."

,, Nemôžem ti to povedať."

,,A ja nemôžem byť s niekým kto mi klame. Takto to proste nefunguje."

,,Miluješ ma?"

Dala som si dolu okuliare a otočila hlavu k oknu. Zaspala som a prebudila sa až v posteli. Ležala som na posteli, v známej izbe, so známym mužom po boku.

Potichu som vyšla z izby a mierila dolu. Vyťahovala som mobil z vrecka a zavolala Tomasovi, aby pre mňa prišiel. Našťastie tam bol skôr, akoby som čakala. Vzal ma preč. Na nič sa nepýtal a ja som mu bola za to vďačná. Okamžite ako som si ľahla na svoju posteľ, tak som zaspala.

Ráno ma v kuchyni čakali pohľady pýtajúce si odpovede, rovnako ako tie moje.

Z dverí sa ozývalo kopanie a ja som ich šla otvoriť.

,,Poviem ti všetko, čoskoro." povedal mi hneď na začiatku.

,,Teraz. Povieš mi to teraz."

,,Ja nemôžeme. Všetko je to pre mňa nové. Prosím skús ma pochopiť."

,,Teraz mi to povieš alebo hneď teraz odídeš. "

,,Ja som na teba nikdy netlačil, tak netlač ty na mňa."

,,Raz. Jeden krát si mi dal slobodnú voľbu a ostatné si len prišiel a spravil to. Teraz, jeden jediný krát chcem aby si mi povedal kde do riti si bol a kto je tá žena?"

,,Nie je to tak ako si myslíš."

,,Ja ti poviem ako to je. Je proste koniec." zavrela som mu dvere pred nosom a vrátila sa do kuchyne.

Mesiac ubehol a zrazu prišiel čas, ktorý som milovala. Vianoce. Kráčala som po meste v mojich nových, bordových lodičkách, na perách mala svoj rúž v rovnakom odtieni, a biele šaty. Akurát som vychádzala zo siene, kde som vyhrala ďalší prípad. Na displeji telefónu svietilo neznáme číslo, ktoré som po chvíli zdvihla.

,,Ahoj, to som ja. Potrebujem tvoju pomoc. Príď do domu."

Zložil a ja som onemená stala pred súdom. Vzala som kľúče od auta a o hodinu bola v povedomom dome. Privítala na tam Jane: ,,Ahoj, dlho sme sa nevideli." Objala ma a vyčarila mi úsmev na tvári. ,,Pán ťa čaká v obývačke."

Prikývla som a šla tam. Sedel v kresle v jednej ruke mal pohár vína a v tej druhej telefón. Zdvihol tvár ku mne. ,,Nečakal som, že prídeš."

Spomenula som si na tie prerevané dni a noci. To, že ma jeho tvár máta v snoch, a napokon aj to, že si pri sexe s iným mužom predstavujem jeho. Najhoršie však bolo to, že som spávala s mužmi, ktorý sa na neho podobali, len aby mi ho nahradili.

,,Nemám veľa času." oznámila som mu.

Prikývol a podal mi papiere a mne boli až príliš známe. Žaloba za neuhradenie sumy, ktorú som ešte ani nevidela.

,,Tak to si v peknom probléme." zhodnotila som.

,,Preto si tu."

Sadla som si na pohovku po jeho ľavej ruke a vyzliekla si kabát. Podal mi všetky papiere.

,,Kto podal tú žalobu?"

Pozrela som sa na neho a vedela, že klame. Pýtala som sa ďalej a on klamal zase. Vzala som papier do končekov prstov a roztrhla: ,,O čo ti ide?"

,,Milujem ťa."

,,Klameš mi."

Vstala som a on spolu so mnou.

,,Je to jediný dôvod ako ťa tu udržať."

,,Nemôžem tu ostať."

Vzala som si do rúk kabát, no on ho hodil späť na gauč. ,,V Paríži žije moja bývalá štetka. Šiel som za ňou kvôli tomu, že spolu máme syna. Nechcel som aby si to vedela, pretože som chcel aby si bola jediná s kým budem mať dieťa."

Rozosmiala som sa: ,,Ty si mi klamal, rozišiel sa so mnou a opustil ma kvôli tomuto?"

,,V podstate hej." usmial sa a ja som ho pobozkala.

,,Poď so mnou hore." navrhol.

,,Musím už ísť."

,,Len poď." ťahal ma za ruku preč z obývačky. Šli sme do spálne a on za nami zamkol dvere. Pritlačil ma o ne a začal bozkávať.

,,Počkaj, začína to byť celé len o sexe." zastavila som ho.

,,Hej, to som ja a môj životný štýl." povedal vážne.

,,Ale nie si. Hovor so mnou."

,,A o čom?" mrzuto si sadol na pohovku oproti posteli.

Kľakla som si k nemu: ,,Čo tak o tvojom synovi?"

,,Nemám ti čo povedať. Vlastne ho ani nepoznám. Jediné čo viem je, že sa volá Mattia, má štyri roky. To je všetko."

,,A chceš ho spoznať?"

,,Hej, aj jeho mama chce aby sme sa spoznali."

,,Tak ho sem vezmi na Vianoce." navrhla som a on na mňa prekvapene pozrel. ,,Možno, že by bolo fajn keby ste sa spoznali bez prítomnosti matky a zas na cudzom mieste bude odkázaný len na teba."

Usmial sa: ,,Tebe by to nevadilo?"

,,Jasné, že nie." uistila som ho. ,,A teraz už musím ísť, kým sa Liz nepokúsi robiť večeru. Fakt sa to nedá jesť." pobozkala som ho a odchádzala.

,,Kedy prídeš?"

Otočila som sa a usmiala: ,,Príď ty." Odišla som a hnala sa domov. Zas mi prišiel do života, keď sa to najmenej hodilo. Liz a Tomas ho nenávidia a ja som si konečne prestala zvykať, že ho milujem. Prišla som domov a navarila. Oboch som ich zavolala a spolu sme začali jesť.

,,Tomas ako sa ti darí?" spýtala som sa ho. ,,Ešte koľko predmetov potrebuješ opraviť?"

,,Ešte dva a s tým by mi vedela úplne super pomôcť Laura."

,,Zabudni. Naučíš sa to sám. Už viem akoby to vaše doučovanie skončilo."

Usmial sa: ,,Okej, po večeri sa zavriem do izby a budem sa učiť."

Usmiala som sa a prikývla.

Liz si ma premerala: ,,Dnes mi volal Joseph, že by ste niekedy mohli zájsť na večeru."

,,Nemám záujem a okrem toho mi stačí večerať s vami."

,,Musíš nejako na toho debila zabudnúť a Joseph je najlepšou voľbou."

,,Vieš, ja vlastne som dnes niekoho stretla."

,,Naozaj? Povedz mi o ňom všetko." usmiala sa a naliehala na mňa.

,,Na to je ešte čas." usmiala som sa a odložila prázdny tanier do drezu. Odišla som do izby, odmaľovala sa a zahrabala do učebníc.

Prekvapili ma kroky vedúce k mojej izbe okolo polnoci. Vzala som spod vankúša zbraň a namierila ju k dverám. O pár sekúnd sa v nich objavila známa osoba s úškrnom v tvári: ,,Pripravená ako vždy."