Mafiánova štetka✓

Ten istý Paríž

Sedeli sme v lietadle a Jacobs dal priniesť dve kávy. Ležala som na ňom,  v jeho objatí a dívali sme sa na oblaky vedľa nás.

,,Vezmem si ťa a každý deň budeme lietať niekam inam. " riekol.

Smiala som sa.

Pokračoval: ,,Potom keď osláviš tridsať, tak budeme mať prvé dieťa. Chlapca Jonathana."

Usmiala som sa: ,,Určite nie a pochybujem, že si budeme môcť vybrať pohlavie. "

Zasmial sa: ,,A do štyridsiatky budeme mať ďalšie štyri deti."

Usmiala som sa: ,,Alebo ďalších jedenásť a mená im dáme podľa mesiacov v roku. "

,,Podľa toho v aký mesiac ich splodíme."

,,A ak budú dvojičky?"

,,Tak to napríklad bude August 1. a August 2."

,,Veľmi vznešené. Musím uznať. "

Smiali sme sa spolu a ja som milovala, že sa takto dokážeme rozprávať.

Položil mi ruku na brucho: ,,Chcel by som mať dieťa, s tebou. Je jedno aké bude hlavne, že bude naše."

Usmiala som sa: ,,Možno až príliš predbiehaš. Poznáš ma dva mesiace. "

,,Ja ťa moja milá poznám 5 rokov a dva mesiace, to že si ma ty spoznala neskôr je tvoj problém."

Zasmiala som sa. Zaspala som na jeho hrudi s kávou v ruke. Prebudila som sa až pri pristavaní lietadla.

Jacobs spal a ja som nemala srdce ho ešte zobudiť.

,,Rada sa na mňa dívaš, však? " spýtal sa s úsmevom na perách.

,,Ako to stále vieš?"

,,Milujem tvoj pohľad a je jedno či spím alebo nie. "

Zasmiala som sa a spolu sme vystúpili z lietadla. Naložili sme veci do auta a po pár minútach sme vystúpili pri hoteli, ktorý som už poznala. Pri dverách stál chlap, ktorého som pred tým nikdy nevidela. Jacobsovi sa rozžiaria tvár a objali sa. Potom sa pán pozrel na mňa a ja jediné čo som rozumela bolo pani Maryl. Netuším čo mu na to Jacobs povedal, no pán nás odprevadil do izby, do ktorej pred týždňom. Spolu sme sa stratili za dvermi nášho apartmánu. Nočný Paríž bol nádherný, no dnes som chcela len posteľ a spánok. Vyzliekla som si bundu a pozerala z terasy na Eiffelovku. Ruky na mojom páse ma pritiahli k sebe. 

,,Si nádherná. "

,,Ty si nádherný."  otočila som sa a pozrela mu do očí.

,,Prečo vždy všetko obetuješ kvôli mne? "

,,Pretože si dobrý, múdry, pekný a rada som pri tebe a je jedno či je to v tvojom dome alebo v Paríži na terase."  usmiala som sa a opäť ma pobozkal.

,,Si najlepší človek, akého som kedy mohol stretnúť. "

Stáli sme tam, v objatí za zvuku áut na ceste. Potom sme sa ruka v ruke presunuli k posteli, vyzliekli si šaty a nahý zaspávali vedľa seba. Nemilovali sme sa, nerozprávali, len sme si užívali čaro nahých tiel zakrytých jednou perinou. Zatvárala som oči a nemyslela na nič. Nemyslela na prácu, na Josepha, na rodinu, na nič. Teraz bolo všetko čo potrebujem vedľa mňa a ja som vedela v tejto chvíli len jedno. Z muža, ktorého som nenávidela, protivil sa mi ako nikto na svete, sa stal muž, ktorého som milovala viac ako som vedela a mohla. Ležala som pri ňom v meste lásky, ktoré som roky obdivovala a nechcela som sa vzdať ani jednej sekundy strávenej pri ňom. Z touto myšlienkou som zaspávala, s myšlienkou na neho.

Ráno sa ozývalo klopanie. Jacobs spal, ja som si vzala z kúpeľne saténový župan a prevzala od chyžnej raňajky.
Položila som ich na stolík oproti posteli, a z baru vytiahla červené víno z dvomi pohármi. Vlasy som si zaviazala do drdola a otočila sa k posteli. Jacobs bol opretý o čelo postele a s úsmevom ma pozoroval.

Podala som mu pohár so slovami: ,,Bonjour Monsieur. "

,,Merci, mademoiselle." 

Napili sme sa a ja som na posteľ položila raňajky. Telefón v mojej kabelke začal vyzváňať a ja som myslela, že ma porazí. Prišla som k nemu a vzala hovor s názvom Mama.

,,Zlatko, mohli by sme sa dnes stretnúť? "

,,Nie, nemohli. Nie som akurát doma."

,,A kde si? "

,,Mami, už nemám pätnásť aby som ti hovorila kde som."

,,Vieš dobre, že za pár minút ťa môžem vystopovať. "

,,Mami, som v Paríži. Takže mi povedz čo potrebuješ?"

,,V Paríži vo Francúzsku?! Zbláznila si sa?  Čo tam robíš?"

,,Išla som na dovolenku. " povedala som a videla Jacobsov úškrn.

,,Ty si si niekoho našla?  Dúfam, že je bohatý."

,,Mami, do toho ťa nič. "

,,Ty fakt niekoho máš?! O môj bože, nevravela si, že na to nemáš čas?"

,,Proste je to komplikované a fakt sa mi to práve tebe nechce vysvetľovať. "

,,Ja som tvoja mama mám právo vedieť s kým chodí moja dcéra."

,,Mami, prosím ťa nerieš to. Však ti niečo povedala Liz a preto mi voláš? "

,,Nie... Vyzradil to tvoj brat."

,,Zradca jeden a ja som mu písala domáce úlohy. "

Jacobs sa začal smiať až tak, že doslova vybuchol.

Ja spolu s ním. ,,Mami, musím ísť. Čau."

Zložila som a spolu sme sa smiali. Jedli sme jahody a pili víno. Potom vzal tácku položil ju ku posteli.

,,Poď ku mne." povedal a ja som vedela, čo tým myslí. Sadla som si na neho a svoj pohár odložila k tomu jeho. Jeho ruka mi rozpustila vlasy. Rozviazal mi župan a spustil mi ho z pliec. Sedela som na perine pod ktorou mal vystreté nohy nahá pred jeho modrými očami. Palcami mi obkreslil dolnú časť pŕs a celými rukami prešiel po mojom páse.

,,Ani si nevieš predstaviť ako závidím sám sebe, že sa ťa môžem dotýkať. Si nádherná. "

Ruky mu z bokov skĺzli k zadku a ja som sa pravou rukou zaprela o čelo postele, na ktorom mal položenú hlavu a ľavou rukou som sa oprela o jeho hruď. Jeho dva prsty vnikli do mňa a ja som zastonala. Usmial sa a stále zrýchľoval.  Usmiala som sa ja a odhodila prikrývku, ktorá už pridlho delila naše nahé telá. Pristála som na jeho erekcii a len sa po nej s úsmevom a slasťou hýbala. Potom som sa pozrela na neho a jeho oči boli rovnaké ako tie moje. Plné túžby po tom druhom. Po akte, ktorý spolu vytvárame a nedokážeme sa ho nabažiť. Zrazu prišlo to vyvrcholenie nás oboch, na ktoré sme čakali.