Mafiánova štetka✓

,,Je to len SEX. "

Spamätala som sa až keď sa zvečerievalo a do miestnosti vstúpil on. ,,Jedla si dnes vôbec?"

Všimla som si, že nie je v pohode. Teda nie je taký ako včera večer. Tvár mal stuhnutú a ja som vedela, že nie je tým koho som včera mala pri sebe, ale mafiánom. Výraz mal tvrdý ako z ocele a sánku zaťatú.

,,Nechcelo sa mi."

Ľahol si ku mne a začal mi bozkávať krk. Vzal knihu, ktorú som čítala a prehodil ju cez celú miestnosť až dopadla na dvere kúpeľne. Pri náraze do dverí som od ľaku sebou trhla. Rukou mi prechádzal po stehne stále vyššie a vyššie. Už ju mal skoro na mojom rozkroku, keby som ju nebola zastavila. ,,Počkaj, prosím."

,,Nataša, dnes som mal fakt zlý deň takže láskavo nerob drahoty."

Ľutovala som rozhodnutia stať sa štetkou. Spávať s cudzími chlapmi mi bolo odporné. Žalúdok som mala prevrátený na ruby a nedokázala som sa na Jacobsa ani pozrieť.

Vždy som si myslela, že doštudujem nájdem si manžela a budem s ním mať deti. Teraz im môžem hovoriť o tom ako som robila polroka kurvu chlapovi, ktorého som predtým poznala pätnásť minút.

,,Toto naozaj nie je pre mňa. Radšej ma zabi." na sucho som preglgla a bola si istá, že vezme zbraň z nočného stolíka a namieri mi ju na čelo.

,,Na niečom sme sa dohodli!" vytočený na mňa pozeral a jeho hlas mi stále viac pripomínal otca.

,,Ja viem a ja som si myslela, že to dokážem ale nie." pokrútila som hlavou. Myslela som si, že sex pre mňa nič neznamenal. Zrazu som ho však mala mať a nedokázala som to. Nedokázala som len tak pred niekým roztiahnuť nohy.

,, Nezabijem teba ale ich. Tých, na ktorých ti záleží. Takže láskavo prestaň hrať formu. "

Po líci mi stiekla slza a on ju hypnotizoval. Začala som si rozopínať blúzku. ,,Dávaš slovu monštrum úplne iný rozmer." riekla som s posledným sebavedomím aké mi ostalo. Za iných okolností by som si slzu hneď utrela, no chcela som aby videl bolesť v mojom vnútri.

Blúzku som mala do polovice rozopnutú, keď ma chytil za ruku a tým zastavil. ,,Prepáč mi to. Chcel som vedieť len tvoju reakciu."

Až teraz som sa mu pozrela do očí. Pohľad mal zapichnutý v tých mojich. Strelila som mu facku a odišla z izby.

Čo si o sebe vôbec myslí?! Chcel som vedieť tvoju reakciu?  To myslí vážne?  Ja chcem vidieť jeho reakciu, keď ho o pol roka zabijem a budem pozorovať stekajúcu krv po jeho čele rovnako ako on pozoroval moje slzy.

Išla som do miestnosti, ktorá bola najbližšie. V pracovni som za sebou zavrela dvere a zamkla ich. Kľúčik som si zobrala k sebe a ľahla si na gauč. Nemohla som spať vedľa neho. Bolo mi z neho zle. Po lícach mi stekali slzy až kým som nezaspala.

Prebrala som sa v náručí mocných rúk. Položili ma na posteľ a ja som spoznala obliečky, na ktorých som ležala. Cítila som ako si ku mne ľahol.

,,Prečo mám pocit, že sa na toho zlého len hráš?" spýtala som sa a svoju otázku myslela úplne vážne. Neprišiel mi ako niekto zlý. Ja som zlých ľudí poznala lepšie ako svoje topánky. Polovica z nich bola moja rodina a každý večer sa stretávali v našej obývačke. Ja s mojimi súrodencami sme sedávali na schodoch a cez zábradlie pozorovali členov mafie. Keď zvýšili hlas, Liz sa ku mne pritúlila a ja som sa bála kedy nás všetkých zabijú.

,,Možno si až príliš naivná."

,,Alebo príliš všímavá." 

Nemusela som ani otvárať oči na to aby som vedela, že sa usmial.