Mafiánova štetka✓

Kde je vlastne pravda?

Ráno som vstala a cez svoj bok mala prehodenú mužskú ruku. Pomaly som ju dávala dolu, no ona sa opäť vrátila na miesto.

Zvolila som iný postup a najskôr si odopla infúziu.

Nakoniec sa mi podarilo prešuchnúť a vyjsť von z izby. Dom som už skoro poznala, no aj tak ešte boli miestnosti,  o ktorých som nemala ani potuchy.

Zbehla som do kuchyne, kde našťastie nikto nebol. Spravila som si kávu a vyštartovala k dverám, ktoré ma najviac lákali. Dvere pri pracovni. Snažila som sa ich otvoriť, avšak boli zamknuté. Niečo mi však nešlo do hlavy. V pracovni boli dvere rovnakým smerom ako izba, do ktorej som sa túžila ísť. Vošla som dnu a šla priamo k tým dverám. Neboli zamknuté a ja som v pohode mohla vojsť. Zažala som svetlo a objavila seba. Fotografie mňa po celých štyroch stenách. Od tých čo som mala na sociálnych sieťach až po tie kedy som bola na ulici, v škole, v aute... Všade som bola  ja. Na poslednej stene moja rodina. V strede miestnosti stál obrovský bieli stôl so zložkou papierov. Pristúpila som váhavým krokom k nemu a začala čítať.
,,Kornélia Anastasiya Fyord. Dcéra May Fyord a Vlada Boriča. Súrodenci : Lizi Fyord a Tomas Borič. Študentka práv. Momentálne žijúca v štátoch v rodinnom dome so súrodencami. Rodičia za štyri roky videní neboli. Priatelia nezistení. Aktivita na sociálnych sieťach minimálna." dočítala som papier, ktorý bol prvým medzi ďalšími dvoma.

,,Musela si to niekedy zistiť." povedal hlas za mnou a ja som vedela, že ma našiel.

,,Čo toto celé má znamenať?" spýtala som sa, ruky prekrížila cez prsia a prechádzala sa pri stenách, oblepených mojou tvárou.

Prešiel predo mňa. ,,Pred piatimi rokmi som ťa videl prvý krát. Na súde si obhajovala môjho priateľa. Hneď na druhý deň som ťa dal sledovať. Chcel som o tebe vedieť všetko, bol som tebou posadnutý. Chcel som vedieť kto si a ako žiješ."

,,Tak si ma dal sledovať. Veľmi rozumné. Čo keby si prišiel a predstavil sa?"

,,Ahoj som mafián a potrebujem ťa. To je fakt super veta na to aby si so mnou odišla. Nemohol som inak."

Prezrela som si papiere a opäť moje fotky. ,,Porušuješ zmluvu, nedržíš sa pravidiel ktoré si sám určil a okrem toho zistím že ma sleduješ?"

,,Ak ide o tú zmluvu, tak by som ju mohol skartovať."

,,Potom môžem odísť."

,,Prosím aspoň pol roka tu ostaň. So mnou. Nebudem robiť nič čo nebudeš chcieť len tu ostaň, pol roka. Môže to byť ako tvoja práca. Môžem ti platiť za to, že tu budeš žiť a učiť ma normálnemu životu."

,,Mám podmienky. Chcem odpovede na otázky, na akékoľvek. Nebudem ťa oslovovať pane a ani ti nebudem vykať. Svoje peniaze si nechaj."

,,V poriadku." prikývol, no z mojich podmienok dvakrát nadšený nebol.

,,Mal by si vypracovať novú zmluvu." usmiala som sa. ,, A okrem toho, ti v tých papieroch chýba kópia rodného listu. Vieš nech to už máš kompletné." povedala som a odišla.

Šla som do kuchyne, kde už bola Jane spolu s Kler. Hneď ako zaregistrovali môj príchod, okamžite sa uklonili. ,,Madam, nemali by ste náhodou ležať v posteli? "

,,Cítim sa..."

,,Slečna, toto snáď nemyslíte vážne! " zahriakol ma hlas doktora za mnou. Ťahal ma do izby a pripojil mi späť infúziu.

,,Naozaj sa cítim dobre."

,,Slečna, len tri dni. Tri dni vydržte v posteli a dám Vám svätý pokoj. "

Usmiala som sa: ,,Dobre."

Ležala som v posteli a doktor po asi polhodine odišiel. Cítila som sa unavene, akoby som bola opitá.

Počula som otváranie dverí a známy hlas v nich. ,,Doktor sa mi na teba sťažoval. "

Usmiala som sa: ,,Som si istá, že mi žilou púšťa nejaké drogy."

Zasmial sa a ľahol si ku mne. Notebook mal na nohách a ustavične niečo písal.

,,Povedz mi čo robíš. "

,,Naozaj nemôžem."

Usmiala som sa. ,,Nemôžeš pretože ti to niekto zakázal alebo nemôžeš, pretože nechceš?"

,,V tvojich očiach by som bol monštrum."

,,Tak sa to snaž zmeniť, aby si mi to raz povedať mohol. "

,,Nemal by som peniaze. Bol by som nulou."

,,Aj takí ľudia musia byť. Potom by si pre zmenu mohol pol roka bývať u mňa. " zasmiala som sa a on so mnou. ,,Budem to chcieť vedieť, ale až vtedy keď nebudem pod vplyvom Mangeleho moci."  usmiala som sa.  Neznášala som čierny humor, no teraz som zdrogovaná ležala na posteli vedľa stále cudzieho chlapa. Táto situácia bola tak bizarná, že si čierny humor zaslúžila.

Zaspala som a zobudila sa ráno, na to ako ho držím za ruku. Rýchlo som sa odtiahla a otočila na druhý bok. O chvíľu ma prekvapila ruka prehodená cezo mňa. Už som ju však neskladala, len som spala ďalej prilepená chrbtom o jeho nahú hruď.

Prebudila som sa až keď sa zatvorili dvere. S rukou sa mi pohrával doktor a menil mi infúziu.

,,Dnes to už skončí však? "

,,Áno, ale stále si musíš na seba dávať pozor."

Prikývla som a sadla si. Ostal ešte pár minút aby skontroloval či je všetko v poriadku a odišiel. Ostala som sama a len sa nudila. Vzala som si notebook z nočného stolíka a otvorila konverzáciu so spolužiačkou. Našťastie mi poslala všetky poznámky.  Na mobile sa objavilo neznáme číslo a Jacobs bol v nedohľadne. Neostávalo nič iné ako zdvihnúť.

,,Kornélia si to ty? " ten hlas by som spoznala okamžite.

,,Matka." skonštatovala som sama pre seba.

,,Lia som rada, že som ťa našla. Potrebujem tvoju pomoc. "

Do miestnosti vstúpil Jacobs s raňajkami a naštvaný mi ich položil na posteľ. ,,S kým voláš?!" zašepkal.

Zapla som reproduktor. ,,O čo ide matka?"

Prekvapene na mňa pozrel, no nepovedal nič.

,,Mám problémy a potrebujem tvoju obhajobu. Mohli by sme sa stretnúť?"

,,Tak to teda nemohli. "

,,Lia, mám také problémy, že si to nevieš predstaviť. Polícia našla trhlinu v mojom biznise. Nabúrali sa na stránky a majú moje meno. Mená kolegov, adresy, telefónne čísla... všetko."

Chytila som sa za hlavu: ,,Robíš to už tak dlho, tak ako si sa mohla nechať takto nachytať? "

,,Lia, je ťažké ti to vysvetliť. Do mailu ti pošlem všetko čo potrebuješ. Hlavne ma z toho vysekaj."  zložila.

,,Do riti!" zakliala som a začala sa prihlasovať do mailu.

,,Nehovorila si, že na rodičov kašleš?"

,,To áno... Vlastne chcem aby zomreli, no nechcem aby zhnili v base. Okrem toho sa o mňa starali pätnásť rokov. Nehovorím, že to bola najlepšia výchova ani to, že opustiť ma s dvomi malými deťmi bolo najlepšie rozhodnutie, no nikdy po nás nič nechceli. Len to aby som ich vysekala z problémov. "