Christmas of death

13.časť

"AARGH!" s podivným výkrimom som sa zvlalila na posteľ. Bola som totálne vyčerpaná, vynervovaná, strápnená a z časti naštvaná. Tento večer nie žeby bol zlý on bol katastrofálny. Dnešný večer bol stelesnením mojej osobnej životnej katastrofy.

"Veď to nebolo také zlé." smial sa od dverí nam ňa Harry. Má nejakú dobrú náladu, nie ? Vakšle sa na mňa a nechá ma v miestnosti plnej uprívo, vraj zoznám sa. Dobre, uznávam na to, že to je on je to pokrok, no niečo mi sľúbil a nedodržal.

"Vôôbec." zatiahla som ironicky čo uň ho len vyvolalo ďalšiu vlnu smiechu. Irnorovala som to a spomenula si na chvíľku večeru keď sa mi zdalo, že už sa konečne s niekým porozprávam bez toho aby pohľadom skenoval moju tepnu na krku....

.....

"Ahoj som Rose." pristúpila som k malému dievčatku, ktoré sedelo v kresle v rohu miestnosti. Nesmolo sa na mňa usmiala a pozdravila:

"Ahoj." prišla mi nesmierne rozkošá. Jednej veci som však tak úplne nerozumela. čo tu robilo malé asi šest alebo sedem ročné dievčatko Je snáď už aj ona malá upríska? Alebo je niekoho dcéra? Môžu mať vôbec upíri deti?

"A prezradíš mi ako sa voláš?" pousmiala som sa na ňu aby som jej dodala trochu odvahy a pomohlo.

"Lili."  stále bol jej hlások tichuký, no už sa aspoň pozerala na mňa a nie na svoje malé rúčky.

"Máš pekné meno." polichotila som jej. Ale vážne vždy sa mi to meno páčilo. Je také roztomilé a tomuto dievčatku dokonalo sedelo.

"Ďakujem." zašepkala. Všimla som si, že jej líčka naberajú mierne ružovú farbu. 

"Čo tu robíš?!" skríkol na mňa zhora niekto. Zaklonila som hlavu aby som sa pozrela kto to je ke´dže som si čupla aby som bola na úrovni dievčatka.

"Ja..." chcela som niečo povedať , no pohľad naň ho ma zastavil. Bol to on. Muž, ktorý ma svojím pohľadom skenoval celý večer a ja som robila všetko aby som sa mu vyhla. A teraz stojí priamo predomnou a vraždá ma jeho tmavohnedými očami, v ktorým som pomaly viac a viac rozoznavala odlesky červenej.

"Áno ty!" povedal tvrdo. Zrejme si myslel, že to bola otázka alebo neviem. Pomaly som otvárala ústa, že niečo poviem. Chvíľu na to som ich aj hneď zatvorila pretože som nevedela čo mám povedať.

"vidím, že prehovoriť sa nechstáš! Tak aspoň ma dobre počúvaj." zasyčal a čupol si ku mne. Pozeral mi hlboko do očí až som mala pocit, že mi i´jeho pohľadom ich prepáli a potivhu no za to výhražne prehovoril:

"Už nikdy sa k nej nepriblížiš," ukázal prstom na malú Lili, " petože druhý krát to už tak nenechám a nemusíš skončiť živá." dokončila pomaly odkráčal preč. Čo to malo znamenať? Čo tým myslel? Kto to vlastne je? A ako je spojený s tým dievčatkom ? Je to jedo dcéra? Sestra? Nejaká iná rodina? 

atriasla som hlavou aby som vytriasla z hlavy zbytočné otázky, na ktoré odpoveď aj tak nikdy nedostanem, maximálne by ma tak dostali do problémov. Ešte väčších ako tento krátky a nevinný rozhovor s dievčatkom, na ktorom je niečo záhdané. 

"No ja idem, ahoj." zamávala som jej a radšej odišla.

....

"Tak mi povedz čo sa ti na dnešnom večeri nepáčilo?" vyrušil ma z mojich spomienkoch Harry asi tou najstupidnejšou otázkou akú mohol položiť.

"Si robíš srandu však?" zdvyha som jedno obočie. Jeho zakývanie hlavou na znak záporu ma utvrdilo v tom, že nerobí. Myslí to úplne vážne.

"Tak fajn poviem ti to." zavrčala som a postavila sa. 

"Nechal si ma samú aj keď si mi niečo sľúbil!" jeden krok bližšie k nemu.

"Zrejme každý okrem mňa tam bol upír!" ďalší krok k nemu.

"Len čo si už nestál pri mne každý na mňa hľadel ako na korisť." pristupovala som stále bližšie a bližšie.

"Keď som sa s niekym čo i len pokúšala rozprávať tak sa to nedalo, pretože nevedeli odtrhnúť ich lačné pohľady od mojej žili na krku." už som stála pri ňom.

"A keď sa konečne zančnem rozprávať aspoň s malým dievčatkom príde ku mne jeden z tých tvojích upírskych kamarátov a začne sa mi vyhrážať a prikazovať aby som s ňou už nikdy v živote neprehovorila." dokončila som môj monológ so všetkými sťažnosťami na dnešný večer.

"Ty si sa rozrpávala so Zaynovou dcérou?" vytreštil na mňa prekvapene, ba dokonca až zdesene oči. 

"Neviem koho to bola dcéra, ale volala sa Lili." prehovorila som pre zmenu zmätene.

"Ako vyzeral tem čo sa ti vyhrážal?" okamžite sa ma opýtal. Nechápala som ho prečo tak kvôli omu stresuje, no radšej som mu odpovedala.

"Tak bol tak stredne vysoký, tmavo hnedé vlasy a vlastne aj oči, možno až tak mierne do čierna s prímesou červenej, ale to zrejme preto, že bol naštvaný a je to uprí. Vyzeralo to tak, že ma celkom dosť tetovaní, aspoň podľa toho čo som videla kde nemal oblečenie." dokončla som svoj krátky opis. To už sa  Harry ťahal za vlasy a nerovózne sa prechádzal hore dole.

"Kurva! Kurva! Kurva!" zvireskol a pri tom päsťami trieskal do steny. Vážne mi začal naháňať hrôzu, no musela osm zistiť o čo ide. Kto je ten Zayn, že ho to tak vytočilo? A hlavne o čo tu vlastne ide? stao sa medzi nimi dvoma niečo? Ale tak prečo ho potom vlastne pozýval? Možno nemal na výber. Objavila sa mi v hlave myšlienka, no radšej som ju zahnala do zadu mojej mysle. Čo b mohlo byť tak horzné aby nemal na výber? Tomu sa mi skrátka nechce veriť.

"Nemal som ťa nechávať samu." mrmlal si sám pre seba a stále sa prechádzal hore dole a rukami si opakovane prehrabával vlasy. 

"To nemal." odvetila som, hoci som veľmi dobre vedela, že sa teraz nerozprával so mnou, ale skôr sám so sebou. Vyzeralo to dokonca akoby bol sám na seba naštvaný.

Nie, ty to nechápeš." prehovoril frustovane, no prestal sa prechádzať a miesto toho sa zadíval na mňa.

"Tak mi to vysvetli." povzbudila som ho do toho.

"Nepochopíš to." hneď zamietal túto možnosť.

"Aspoň to skús." žiadala som ho. Zadíval sa mi do očí či to myslím vážne. Nakoniec porazenecky vzdychol a mne sa na perách objavil drobný úsmev.

"Fajn. Vieš Zayn je...."

------------------------------------------------

Ahojte!!! Po týždni tu máte novú časť!! Nebudem sa ospravedlňovať, že som ju doteraz nepridala. Skrátka nepridala a tým to končí.

Dúfam však, že sa vám táto časť páči a zanecháte tam nejaký komentár či Votes.. Vážne vám za ne bude vďačná.. :)

-Veva