Christmas of death

3.časť

Poamaly som kráčala dole schodmi a snažila sa uopokijť môj dych. Celá som sa triasla a srdce mi bilo ako o závod. On je tam. Je niekde za oknom mojej izbe a ja ho nevidím. Nemôžem ho vidieť. Nedovolí mi. Lenže kto je keď je toho schopný. Každý spravý chbu a zbadáš  aspoň tieň, no on nie. Nevidela osm ani najmenší náznak života.

"Konečne," prehovorila mama hneď ako som došla do kuchyne, "už som si začínala myslieť, že si sa spláchla do záchoda."

"Ha ha ha." preniesla som ironicky. Vôbec som nemala náladu na jej vtipy, ktoré mimochodom neboli vôbec vtipné. Teda aspoň väčšina.

"Radšej poď sem a vymiešaj to cesto." ešte ani nedopovedala vetu a už mi  srtkala mixér do ruky. Takže pečenie, fajn. Je to asi tá najlepšia vec z celého maminho zoznamu čo treba stihnúť pred Vianocami. 

"Kde je puding? Nemáme puding!" počua som nariekať mamu za dverami skrinky. Vidím to tak, že ma čaká cesta do obchodu.

"Rose, musíš ísť kúpiť do obchodu puding." prišla ku mne a strčila mi do ruky peniaze. Nič som nepovedala. Vypla som mixéer a išla na chodbu. Obliekla som si červený kabá a čierne čižmi. Schmatla osm ešte malú tašku, ktorú sme mali na chodbe a išla som k dverám.

Chytila som kľučku a zarazila som sa. Čo ak tam je? Možno odišiel, ale možno nie. Urobí mi niečo? Nebolo by ľahšie vyhovoriť sa na niečo a poslať do obchodu ju alebo môjho brata, ktorý určite ešte vylihuje v posteli? 

Nie Rose! Musíš tam ísť. Ak mu budeš čeliť, ako mu neukážeš svoj strach možno ti nič nespraví.

Otvorila som dvere a poriadne sa porozhliadala. Nebol tam nikto zvláštny. Na susedovej záhrade sa hrali dvaja malý chlapci ako každú sobotu a ľudia ktorých stretávam každý deň na ulici tu boli aj teraz. Nikto iný, nikto nový, nikto zvláštny. Všetko je rovnaké ako vždy, no ja viem, že to tak nie je. Niekde tu je. Možno nie na tejto ulici. Môže byť všelikde v meste, nemusí byť ani v tomto meste a možno ma čaká za rohom. Tak horsa to zistiť.

S novo objavenou odvahou, síce netuším kde sa vo mne vzala, som zatvorila za sebou dvere a nasmerovala som si to nakoniec ulice, do obchodu.

Išla som pomaly a obzerala som sa dookola či na mňa niekde nečaka. však nič. Nikde nebolo po niečom či niekom zvláštnom ani stopa. 

Zahla som za roh s búšiacim srdcom pri predstave, že odtiaľ na mňa vyskočí. Na moje šťastie nie. Vôbec nič sa nedialo. Možno som len veľmi paranoidná. Áno musím prestať sa tým tak veľmi zaoberat a možno prestane. Čo ak ho baví vidieť môj strach a ak si ho prestanem všímať, ak sa budem tváriť, že sa nič nedeje a snažiť sa zabudnúť prestane ho to baviť, nájde si inú obeť. Nie žeby som to niekomu priala, ale mňa to skutočne desí.

.....

Fajn teraz prežiť cestu späť a je všetko v poriadku. Pomaly som vyšla z obchodu aj s malou tašičkou s nákupom a nasmerovala som si to domov.

Lenže teraz to bolo iné. Mala som taký divný pocit. Pocit akoby ma niekto sledoval, pozoroval, no vždy keď som chcela zistiť či to je skutočne tak, nič som nevidela. Nikto za mnou nebol, nikoho nikde kto by sa na mňa uprene pozeral. 

Roh ulice. Miesto kde som cítila pred tým toľko strachu sa pre mňa stalo niečo ako kríž pre diabla. Spomalila som krok a pomaly som prešla zaň. A vtedy sa to stalo. Ktosi ma schmatol za ústa a niekam ma so sebou ťahal. Bola to len otázka pár sekúnd a pustil ma. Však keď som otvorila oči nachádzala som sa na celkom inom mieste. Stála som uprosted obrovskej izby. Vyezralo to ako obývačka, nebola tu však žiadna televízia. 

Jedna celá stena bola premenená na obrovskú policu, ktorá bola zaplnená knihami. Na ďalších stenách sa rysovali okná veľké ako dvere, no boli zatiahnuté nepriehľadnuteľními červenými závesmi. ďalej tu stáli dve kresla. Vyzrali totožne, no predsa na nich bolo niečo iné. Niečo čo som nevedela identifikovať však vedela som, že je medzi nimi rozdiel. Po oboch tranách kresiel stáli lampy. V strede miestnosti bol položený koberec a na ňom som stála ja. Bolo to tu nádherné a akoby vytrhnuté z úplne iného storočia. Najhoršie na tom bolo, že netuším kde to je, ako som sa sem tak rýchlo dostala a za pomoci koho. 

---------------------------------

Ahojte!!! A máme tu novú časť. Začína sa nám tam niečo diať. Zatiaľ to je len začiatok, tak to berte trochu s rezervou.

Však pevne verím, že sa vám to páčilo. Čo myslíte kde to je? Uniesol ju ten z smsiek? Ukáže sa jej? Zistí kto to je?

ďakujem za Votes čo ste mi zanechali k minulej časti, vážne ma poteší každý nový.. pene verím, že postupom času ich tam pribudne ešte viac. Tak prosím komentuj a hlasujte (Votes) :)

-Veva