Christmas of death

17.časť

Ahojte!!! Tak podarilo sa mi už dnes napísať novú časť!! Ani neviete ako som za to rada!! Vážne, čakala som totiž, že sa mi ju podarí dopísať niekedy v sobotu. Som však za to rada a dúfam, že aj vy.. 

Tak prosím zanechajte mi vaše votes a komentáre..

A aby som nezabudla túto časť by som chcela venovať @The_Fiction_Girl

-Veva

Rosin pohľad:

Čo sa to so mnou deje? Kde to som? Čo sa stalo?

Tieto tri otázky mi prebehli mysľou ako prvé. Cítila som ako ma celé telo bolía snáď i moje očné viečka vážili aspoň tonu. Mne to tak aspoň pripadalo keď som sa ich snažila otvoriť. všetky moje pokusy však boli bezúpešne.

"No tak Rose." zacítila som ako niekto hytil moju ruku do jeho teplej dlane a jemne mi ju stisol.

"Musíš sa zobudiť," šepkal niekto ďalej, "prosím, pre mňa." Harry! Ten hlas! Tá ruka! Patrihla Harrymu. Ako som len mohla zabudnúť? To on môže za to, že tu teraz ležím nechopná pohnúť ani len prstom. A pamätám si aj prečo to spravil. Požiadala som ho o to. Požiadala som ho aby zo mňa spravil to isté čo je aj on. Upíra. 

Keď som ho spoznala a zistila čo je nenávidela som ho. Nemohla som vystáť pedstavu, skutočnosť čím vlastne je. A už vôbec som si nevedela predstaviť, že raz budem taká istá ako aj on. Vtedy by som si vybrala radšej smrť ako toto.

Teraz je to však iné. Niečo sa zmenilo, niečo v mojom srdci. Zmenili sa moje city ku nemu, k Harrymu. Už dávno k nemu neprechovávam nenávisť. Ten cit je už vo mne dávno pochovaný, zabudnutý a nenavrátiteľný. Moja nenávisť k nemu sa zmenila na lásku. Teraz už môžem aj ja povedať, že nenávisť má len malý krôčik k láske. Nikdy som tým rečiam neverila. Vždy som si myslela, že je to len nejaká veta, ktorá bola vymyslená pre zaujatie či zamyslenie, no nikdy osm ju nepovažovala za pravdivú. Až doteraz.

Veď kto by bol povedal, že sa neikedy zamilujem do netvora. Ak by mi to niekot povedal pred niekoľkými týždňami rovno by som sa mu vysmiala do očí. A pozrite kde som teraz. Ležím nehybne na posteli, s Harrym vedľa seba a o chvíľu zo mňa bude to čím je aj on. Stanem sa rovnakým monštrom.

"No tak otvor oči. Prosím, láska, otvor ich." začula som opätovné zašepkanie. Teraz však jeho hlas znel oveľa naliehavejšie. Zhlboka som sa nadýchla a vynnaložila som všetku silu aby som mi podarilo otvoriť oči a ja som tak mohla opäť zbadať jeho tvár.

Podarilo sa! Otvorila som ich!

Hneď som naklonila hlavu na stranu a pozrela sa na Harryho. Z jeho tváre som vedela vyčítať, že sa mu poriadne uľavilo, keď som sa konečne prebrala. Jemne som sa naň ho usmiala a opútovne mu stisla ruku. 

Teraz alebo nikdy!

"Aj ja ťa milujem." odpovedala som mu na slová, ktoré som ako posledné začula pred mojim dopadom, pred mojou smrťou. 

"Počula si to." usmial sa aj on. Síce to nebola otázka, ale skôr si to povedal len sám pre seba, aj tak som prikývla a vyčarila ešte väčší úsmev.

Viac nič nepovedal len ma vzal za ruku a pomohol mi postaviť sa. Mierne sa mi zamotala hlava a keby nebolo Harry už by som zrejme nestála, ale ležala na zemi.

"Kam ideme?" opýtala som sa keď sme si to namierili k dverám. Teda presnejšie ma tam navigoval on.

"Najesť sa."  odpovedal jednoducho a znova ma potlačil aby som sa pohla. Počúvla som ho a pomaly sa posúvala. Celé moje telo ma stále bolelo a pri každom ďalšom kroku sa mi podlamovali kolená a padala som na zem. Bolo to akoby so opäť nevedela chodiť a musela sa to opäť naučiť.

"Takto to nepôjde." pokrútil Harry hlavou keď som už asi piatykrát stratila rovnováhu a rútila sa k zemii, na ktorú som nedopadla len vďaka jeho rukám.

"Aaa." skríkla som keď som zacítila tlak pod mojimi kolenami a následne som stratila pevnú pôdu pod nohami. Rukami som sa okamžite chytila Harryho krku aby som sa nevyvrátila na zem, hoci viem, že by ma udržal aj keby sa teraz rozhodnem skákať, alebo krútiť. Viem, že by ma nepustil, žeby som nespadla.

Oprela som si hlavu o jeho hruď a vdychovala jeho vôňu. Cítila som slabý závan mentolu a nejakú korenistu vôňu a možno závan dreva. Bola to však úžasná kombinácia a bola som ňou úplne omámená. ak by som si mala vybrať jednu vôňu, ktorú by som mala dokonca života cítiť bola by to táto.

Začala som sa obzerať po dome, alebo skôr jeho časťach, ktorými sme prechádzali. všetko sa mi odrazu zdalo iné. Nebola tu taká tma ako zvyčajne, videla som každé jedno zrniečko prachu, ktoré sa vírilo vo vzduchu alebo sa nachádzalo na vysokých policiach kam som nedostala keď som tu upratovala. Dokázala som rozoznat názvy kníh na druhej strane izby a bezproblémov som ich prečítala hoci boli už vyblednuté. Žiadna škárka či pukli na plafóne či v stene mi neunikla. Dokonca som mohla sledovat malého mravčeka, ktorý práve vliezol pod kreslo.

Teraz sa už nič nedokázalo ukryť pred mojim zrakom. Dokázala som vidieť všetko.

"Je to úžasné čo?" podokol Harry, ktorý si všimol ako sa obzerám po miestnosti.

"Je." hlesla som potichu a nechala som sa posadiť na stoličku keďže sme práve vošli do kuchyne.

Potichu som sledovala ako Harry prešiel ku chladničke a čosi z nej vybral. Nemohla somzazrieť čo pretože to skrýval za svojim telom a zrak mám síce prefektný, no nie rengenový.

"Dobr chuť." prehovoril a položil predomňa pohár s nejakou červenou tekutinou.

"Čo to je?" nadvihla som obočie a presunula môj zrak z poáru na Harryho.

"Ochutnaj." povzbudil ma. 

Tak fajn, Vzala som pohár do ruky a obzerala si ho. Njaprv som ovoňala tekutinu vo vnútri.

Beriem všetko späť ! Nie Harryho, ale túto vôňu by som chcela cítit do konca života.

Viac som neváhala a naliala do seba celý obsah pohára. Už pri prvej kvapke som vedela o čo ide. Je to krv! A ja som sa jej nemohla nabažiť. Chutila lepšie ako ta najsladšia čokoláda Milka. Bola som ńou úplne unesená. Bola som ako omámená a v tej chvíli ma nič iné nezaujímalo. Len jej dostať viac.

Postavila som sa a behom sekundy som stala pred ľadničkou a vyberala z nej vrecúško krvi. Nehrala som sa z otváraním. Jednoducho som to odhryzla a vyplila každú jednu kvapku dnu. Stále som však nemala dosť. Túžila som po nej viac a viac. 

"Už dosť." zadržal ma Harry keď som sa snažila si vziať ďalšiu krv.

"Arrrgh!" zavrčala som naň ho...

"Chcem viac!!" kričala som ke´d sa ma snažil dostať von z kuchyne.

"Nie nechceš!" protirečil mi. Ako on može vedieť čo chcem a čo nie?! To  viem iba ja! A ja chcem Krv! Obrátila som sa na päte a z celej sili som doň drgla. Prekvapila ma veľkosť mojej sili keď Harry odletel na druhú stranu miestnosti. Nechala som to však tak a rozbehla sa do kuchyne..

Sekundu na to už však nebolo nič.. Iba tma..