Christmas of death

15.časť

Ahojte!!! Dnes je tu zmena a poznámka autora je už na začiatku. Chcem vám totiž niečo povedať a skutočne si túto poznámku prečítajte skôr ako sa pustite do čítania.

Tak za prvé vám chcem poďakovať za vaše Votes, vážne ma nimi vždy potešite. Je tu však vec, ktorá ma mrzí. A to to, že tu nie sú žiadne komentáre. Neviem tak či sa vám to skutočne páči, čo si o tom myslíte. Tak naozaj by som vás chcela aby ste pridali aj nejaký komentár. Veď pár sekúnd nanajvýš minúta čo vám zaberie napísať pár slov vás nezabije.

Pevne verím, že pod toutou časťou sa sutončena nejaký ten komentár objaví.... Veva 

"Poď." zašepkal mi do ucha Harry po pár minútach ticha. Moje srdce už nebilo ako splašené a z krvi sa mi vytratil aspoň kúsok strachu a s Harrym po boku som sa cítila v bezpečí. Nejakým spôsobom som skrátka verila, že ma ochráni, nedovolí aby sa mi niečo stalo, aby mi niekto ublížil a postará sa o mňa. Áno, je to tak. Dôverovala som mu. Napriek všetkému čo mi spravil že ma uniesol, bol ku mne krutý, vyhrážal sa mi smrťou, pil zo mňa krv som mu verila. Je to ťažké vysvetliť, no teraz keď som pri ňom, keď jeho ruka zviera tú moju a drží si ma blízko pri tele v snahe ma ochrániť a dostať niekam do bezpečia sa mi všetko zdá jasnejšie. 

"Kam ideme?" odvážila som sa po chvíli ozvať rovnako potichu ako on pred tým. 

"Pššt." toto bola jeho odpoveď. Teda skôr upozornenie mojej osoby. Za úplne iných okolností by som mu na to niečo odvrkla, no teraz to nie je úplne na mieste. A po pravde v tejto chvíi si radšej necham od neho rozkazovať aby ma nechal samú v tomto dome na pospas... noo ani neviem čo to tam vlastne je a nie som si istá či to skutočne chcem vedieť.

Viedol ma po dlhej chodbe na poschodí. Smerovali sme na jej úplný koniec. Lenže tam nie je predsa ž nič, len jeho izba. Chce ma do nej vziať? Toto musí byť zrejme skutočne vážne keď mi dovolí vôjsť do jeho izby, vzhľadom na to čo sa stalo prvý a posledný krát keď som tam bola. Možno preto ma tam berie, lebo som tak či tak tú izbu už navštívila.

Moje teórie sa stali skutočnosťou. Naozaj ma vzal do jeho izby. Hneď ako sme do nej vošli zatvoril a zamkol za nami dvere, pozaťahoval čierne závesy, zabarikádoval všetky dvere čo tu sú a až pootom zasvietil svetlo. Ja som sa medzi tým nehýbala len sa snažila zazrieť čo robí. 

Sadol si na posteľ a poklepal po nej rukou vedĺa seba na znak toho, že si mám sadnúť. po pár sekundách váhania som ho poslúchla a pomalými krokmi som sa k nemu približovala až som si sadla. 

"Pýtaj sa." vyzval ma po chvíle ticha. Určite vedel, že mám v hlave snáď milión otázok. Lenže, ktorou začať? Je ich tak veľa.

"Kto tam je?" opýtala som sa nakoniec otázku, ktorá sa mi zdala najdôležitejšia. No nečakala som, že dostanem na ňu takú odpoveď akú som dostala.

"Niekto nebezpečný." to je jeho odpoveď. Skutočne? Nič viac.

"A presnejšie?" nadvihla som jedno obočie a vážne som dúfala, že mi povie aj niečo viac. Chcem vedieť o čo ide. Potrebujem vedieť čoho sa tak bojím a čoho sa bojí zrejme aj on. Čo môže byť tak nebezpečné aby sa pred tým schovával aj upír?

"Vieš ako som ti rozprával ako Zayna prenasledujú?" síce som nevedela kam tým mieri prikívla som a nechala ho nech pokračuje.

"Niekedy skutočne zistia kde sa nachádza alebo skôr nachádzal pretože stretnúť s ním sa im nepodarilo, vždy újde, vždy. nech to stojí čokoľvek újde a ochráni svoje dieťa a manželku." vôebc ale vôbec sa mi nepáčilo kam týmto smeroval. Chce snáď povedať, že tu sú tí čo ho hľadajú?