Christmas of death

2.časť

"To bol, ale sen." povedala som si sama pre seba ihneď ako som otvorila oči. Je až zvláštne akú bujnú fantáziu mám, no bola to tak reálne. 

Nahla som sa ku nočnému a vzala som z neho telefón. Bolo desať hodin presne. Milujem keď môžem dlho vylihovať v posteli a zimné prázdniny sú na to ako stvorené. Na telefóne ma však upútalao niečo iné. Mala som päť zmeškaných hovorov a tri sms-ky. Odblokovala som ho a najprv klikla na tie hovory. Všetky tri boli z rovnakého čísla. Z neznamého čísla. Po celom tele mi nabehli zimomriavky. Začal sa ma zmocňo vať nepríjemný poit. Prsty sa mi triasli ako som otvárala Sms-ky.

Od: Neznáme číslo

Si vážne neskutočne nádherná

Nie ! Nie! Nie! ani pri najmenšom nemôže byť môj sen realita. Musel to byť sen. Vôbec si nepamätam žaby som niekde išla a už vôbec to ako som prišla domov. 

Hlboký nádych  výdych a ide sa na ďalšiu.

Od Neznáme číslo

Vyzeraš tak sladko a nevinne keď spíš.

Okamžite som sa začala obzerať dookola či niekoho nezbadám. Nikto tu však nebol. V celej izbe som bala samučičká ako prst.

Fajn, ešte jedna. Posledná.

Od: Neznáme číslo

Už nie je cesty späť. Budeš moja.

Telefón mi vypadol z rúk a ja som ostala zírať na stenu predomnou. Toto predsa nemôže byť pravda. Nie je možné aby to nebol len sen, ale skutočnosť. Som si istá, že sa m to len snívalo. Musel to byť len výplod mojej fantázie. Áno bol a toto je tiež. Len snívam a za chvíľu sa zobudím.

Jemne som sa uštipla do ruky , aby som si potvrdila svoju teoriu. Však nestalo sa tak. Nebol to sen. 

"Nie! Bol to len sen! Len sen!" kričala som na celú izbu.

"Musel byť." zašepkala som ešte. 

V izbe zostalo ticho. To však trvalo len niekoľko sekúnd kým ho prerušil môj telefón. presnejšie vyzváňanie oznamujúce novú správu. Trasúcimi rukami som sa načihla po telefón. Až mučivo pomaly som zadávala heslo a otvárala sms-ku, no myslím, že som ju ani otvárať nemala.

Od: Neznáme číslo

Nebol to sen. Je to skutočnosť, krutá realita, ktorá ťa za chvíľu dostihne.

"Nie!" krútila som hlavou. Mobl som hodila na zem a zamotala sa do perín. Tomu neverím. Nemôže to byť pravda, také niečo sa deje predsa len fo filmoch. Tých bláznivých kriminalkách kde nejaký neznámy šialenec sleduje svoju obeť a tyranizuje ju svojimi sms-kami a telefónatmi, nakoniec si ju odchytí niekde v tmavej uličke kde ju nikto nemôže počuť, kde ich nikto neuvidí a nevyruší a tam ju chladnokrvne zavraždí. Potom telo nájde o pár týždňou nejaký bezdomovec čo sa tam chcel skryť, najprv mŕtvolu okradne o všetko vzácne čo môže mať pri sebe a možno zavolá políciu alebo to niekomu povie. No a ako to už takýchto kriminálkach býva vraha nakoniec nikto nenájde.

A toto má byť moja realita? Tak potom s jednou vecou s ním musím súhlasiť je to kruté. 

"Rose!" počula som z dola mamin krik.

"Už si hore?" zakričla znova teto krát už bližšie pri mojej izbe a chvíľu na to vkročila dnu.

"Potrebujem pomôcť s..." nenechala som ju dohovoriť jej zrejme nekonečný zonam vecí a prerušila ju.

"Áno, áno, už idem." mávla som rukou a pomali spúšťala nohy na zem.

"Za päť minúť, že si dole." oznámila mi a odkráčala z mojej izby. Naozaj "príjemné" ráno. Najprv ten psychopat  s sms-kami a teraz ešte aj mama a jej posadnutosť dokonalosťou čiže tieto ni do vianoc nebudem robiť piecť, upratovať, ozdobovať perníky, stavať stromčke a viešať po dome ozdoby. Tak ako každý rok. 

Došla som do mojej kúelne. Áno mojej, to je výhoda tohto nového domu, že mám svoju vlastnú kúpelnu. Asi pred dvoma mesiacmi sme sa sm presťahovali so susedného mesta. Samozrejme som to tu všetko nenávidela a okrem Lexi nikoho nepoznala. Zvykla som si však a teraz by som už nemenila. 

"Rose!" počula som znova krik.

"Už idem!" odkričala som jej aby mi tu znova nenapochdovala. Rýchlo som si umyla zuby, nemaľovala som sa len si na tvár naniesla trocha krému, vlasy som si rozčesala a zopla do vysokého drdolu aby mi nezavadzali a bola som hotová. V izbe som ešte na seba rýchlo hodila legíny s vločkami a čeverný sveter s bielými sobmi, ktorý nosím len na vianoce. Mám ho asi od dvanástich a keďže som až tak veľmi nevýrastla je mi stále dobrý, a je proste rozkošný.

Otvorila som dvere, ale v momentne sa zarazila. Zvuk prichádzajucej sms-ky ma zastavil. Už nie, prosím. Nech ma nechá na pokoji. Nechcem mať s ním nič spoločné. prečo si musel vybrať práve mňa? Veď nie som ničím výnimočná

Zvedavosť však premohla strach a natiahla som sa za mobilom. 

Od: Neznáme číslo

Mala by si si zaťahovať závesy keď sa prezliekáš.

Okamžite som pribehla ku oknu, ktoré som otvorila a poozerala sa na všetky strany. Nič zvláštne alebo skôr nikoho zvláštneho som tam nevidela. Bol tu? Odišiel? Sleduje ma?

Veľa otázok a žiadna odpoveď. Prečo mi to rob9? A hlavne kto? 

Opäť mi zapípal telefón. Začínam nenávidieť tento zvuk a zároveň sa ho báť.

Od: Neznáme číslo

Neuvidíš ma pokiaľ to nebudem chieť.

-----------------------------------------

Ahojte!!! Ako som sľúbila, že každý deň bude nová časť tak tu j máme!! Pevne verím, že sa vám páčila. Viem, že tie časti sú krátke, ale postupne by sa všetko malo meni´t. Bude sa v nich toho viac diať, budú dlhšie a zaujímavejšie.

Tak prosím aby ste mi zanechali vaše komentárne ( v pohode aj kritiku aspoň budem vedieť čo mám vylepšiť) a hodnoďte (Votes). :)

-Veva