Black Rose

28.Útek

LUNA

Síce mi Tristan povedal, že v Londýne zostaneme len tak prechodne, sme tu už takmer mesiac. A ozaj to nevyzerá tak, že by sme sa plánovali vrátiť. Ja teda aj áno, ale Tristan nie. Čo však bolo ešte horšie? Za tie dni čo sme tu podnikol Asema ozaj rázne kroky na to, aby ma vylákal. Začal pomaličky, ale dosť účinne zabíjať Stopárov. Telá vždy nechal na takom mieste, aby ich našli aj s odkazom vedľa nich. Každý jeden znel inak, ale pointu mali rovnakú. Neprestane kým ma nedostane. Lenže mi ozaj, ale ozaj nešlo do hlavy, ako mohol vojsť do Vertie toľkokrát a nezomrieť pri tom. A navyše ho nikto ani raz nevidel.

Tým pádom, že sa diali veci ako tieto ma Tristan strážil ešte viac. Strážil každý môj krok, no niečo sa mi pred ním aj tak podarilo utajiť. A tak to bolo aj dobre. Asi pred týždňom sa mi ozval Valerius. Síce ani sama neviem prečo som mu vôbec zodvihla mobil, ale urobila som to. Snažil sa mi ospravedlniť za všetko čo sa stalo a presvedčiť ma, aby som išla opäť do Vertie, ale to som rázne odmietla. Vedela som, že mi je pri Tristanovi dobre a nechcem chodiť nikam.

„Hneváš sa na mňa kvôli niečomu?“

„Hm?“

„Či sa na mňa kvôli niečomu hneváš? Celý deň si sotva hovorila. Čo sa deje Čierna ruža?“

„Čo sa deje? To myslíš akože vážne? Ak si si nevšimol, deje sa toho až priveľa. A všetko len a len kvôli mne.“ uznajte, že ani vy by ste sa necítili príjemne, ak by kvôli vám bolo zavraždených už niekoľko ľudí. To asi nikto z nás.

„Ja ti chcem len pomôcť.“ už v momente kedy ma zozadu objal a jeho pery sa dotkli môjho krku, mi bolo jasné, ako mi chce pomôcť. Typický chlap. Všetky problémy chce riešiť sexom. Lenže tak to nefunguje. Bohužiaľ nie.

„Ako mi chceš pomôcť? Toto zastavíme jedine, ak sa vydám Asemovi. Inak nie.“

„Na to ani nemysli! Ani jeden z tých životov nestojí za ten tvoj.“

„Akoto, že nestojí? Tí ľudia umreli kvôli mne Tristan! Len a len kvôli mne.“

„A čo ja? Myslela si aj na mňa? Čo budem ja robiť bez teba?“ pokúsila som sa vyslobodiť z jeho objatia, ale skôr ako som sa nazdala, už sedel na posteli predo mnou. Chvíľku po mne len mlčky pozeral, no potom ma jedna radosť sotil na chrbát a chcel presne to čo som vravela. Mužsky vyriešiť problém.

„Prestaň prosím.“

„Prečo? Takto sa aspoň uvoľníš. A ja si tiež užijem.“

„Prečo? Lebo sex nie je riešenie Tristan! Áno uvoľníš sa pri tom a na chvíľu zabudneš na všetko, okrem partnera, ale aj tak...nikomu tým nepomôžeš.“

„Ráno mi prišlo, že máš na to iný názor.“ musela som nad tým prevrátiť očami, aj keď som vedela, že to nemá rád. On vie byť tak strašne otravný, keď začne rozoberať každé vaše slovo.

On však namiesto toho, aby zo mňa zliezol si na mňa obkročmo sadol a jednou rukou mi pridržal obe zápästia nad hlavou, takže som sa vlastne ani nemohla brániť. Zabilo by ho, ak by niekedy bolo niečo aj podľa mňa? Niekedy je až príšerne panovačný. A túto vlastnosť ja na ľuďoch ozaj nemôžem vystáť. Keď nie je niečo podľa nich, vždy vybuchnú ako sopka, alebo ako nejaká časovaná bomba.

„Plánuješ na mne sedieť ešte dlho?“

„Asi áno. Takto si aspoň budem istý, že mi nikam nezdrhneš. Nech ťa ani nenapadne ísť za Asemom. Rozumela si mi?!“