Black Rose

35.Rose

TRISTAN

Ozaj to zvládnem? Dokážem sa o ňu postarať sám? Bez Luny? Áno, sľúbil som jej to, ale neskutočne sa toho bojím. Neviem o výchove detí prakticky nič. Vôbec nič. No musím povedať, že mala Luna pravdu. Malá je naozaj neskutočne krásna. Podobá sa na ňu istým spôsobom. No oči má po mne, to je jasné.

„Tak čo? Hm? Myslíš, že to zvládneme? Luna povedala, že áno..." prišlo mi to také divné hovoriť s ňou, ale zároveň sa mi to aj páčilo. A musím povedať, že som nedokázal skryť úsmev, keď som videl, ako po mne pozerá. S tými nádhernými očkami a ako sa ešte stále vytrvalo drží za prst.

„Nech už to bude akokoľvek, ja sľubujem, že nedovolím, aby ti niekto skrivil čo i len vlások na hlave láska. Prisahám. Nech už som sa správal od dnešného rána, čo si prišla akokoľvek, ľúbim ťa. Len ma bolí to, čo sa stalo. Bodaj by sme tu teraz mohli byť traja. Určite by si Lunu milovala aj ty. Rovnako ako ona teba. Aj napriek všetkému...som hrdý, ako sa rozhodla. Bude nám spolu dobre." už v polovici som síce plakal, ale musel som jej to povedať. Vedel som, že mi ešte tak či tak nerozumie, ale aj tak. Musím sa pozbierať a postarať sa o ňu. Je to moja dcéra. Je to to jediné, čo mi po Lune zostalo a ja si to musím vážiť. Presne ako povedala...nemusela sa rozhodnúť takto. Mohli teraz byť mŕtve obe.

„A ako by som ťa mal volať? Myslím, že je to ozaj dôležitá vec. Meno si predsa vyberáme len raz v živote. No dobre, ak sa niečo stane a treba vymyslieť falošnú identitu, tak viackrát, ale o tomto ty ešte vedieť nemusíš. Na takéto veci máme čas." musel som sa nad sebou zasmiať. Ozaj bola návšteva Luny to, čo som potreboval. Inak si to neviem vysvetliť. Proste mi otvorila oči. Malá naozaj za nič nemôže. A to si musím zapamätať. Ona je teraz to najdôležitejšie. A už navždy aj bude. Len ona...Rose.

Rose...to bude jej meno. Predsa som len Lunu stále volal Čierna ruža. No a Rose znamená ruža. Takto budem na ňu aspoň myslieť každý jeden deň, keď sa pozriem na malú.

„Čo povieš na to meno princezná? Hm? Rose je pekné a aj sa ti hodí. Raz ti potom porozprávam ten príbeh, prečo som ťa pomenoval práve takto. Určite sa ti to bude páčiť. A ak aj nie...nebudeš mať na výber. Ja ti nebudem vybavovať iné meno." áno snažil som sa vtipkovať už len, aby som neplakal. Následne som už na ňu len mlčky hľadel, ako pomaličky zatvára očká, až nakoniec zaspala v mojom náručí. Moja nádherná Rose.

Rose Venerosová.

THE END

Táááááák a toto je naozaj záverečná :) aj keď som mala dosť problémy dopísať tento príbeh, neverím, že je naozaj koniec :) naozaj veľmi pekne ďakujem každému jednému z vás, kto ste to čítali a podporovali ma :) neskutočne si to vážim a ešte raz ĎAKUJEM lásky :3 :)

Takto na záver by som bola ešte rada, ak by ste sa pozreli aj na môj nový príbeh Masterpiece...link vám dám aj do komentu :)

Takže teraz už naozaj...KONIEC! :)