Black Rose

30.Dieťa?

LUNA

„Už si konečne spokojný? Odišla som od neho.“

„Keď som nesúhlasil sním, ako s tvojim partnerom, ani vo sne by ma nenapadlo, že ho opustíš. Tak zreteľne som videl, že ho ľúbiš Luna. Ale samozrejme, že aj viem, za akých okolností si ho nechala.“

„Ty vieš vždy všetko Jack.“

„Od toho som predsa tvoj anjel strážny Luna. Je mojou povinnosťou, aby som o tebe vedel všetko.“ nad týmto som sa musela vždy pousmiať. Tak môj anjel strážny? Ten sa pri mojej práci a celkovo mojom živote zapotí asi dosť často.

„Viem dokonca aj niečo, čo ty nevieš. A ani nevieš, aké je to v tejto chvíli nebezpečné.“

„O čom akože hovoríš?“ nechápavo som po ňom pozrela, no on sa len usmial. Čo môže vedieť on a ja nie? A čo môže byť akože nebezpečné.

„Pamätáš sa, keď ste sa pohádali so Sierrou a ona ti povedala, že žiarliš, lebo nikdy nebudeš mať dieťa, ako ona s Dariusom?“ prikývla som, lebo som to mala ešte dosť čerstvo v pamäti. No nechápala som kam tým mieri. V tom, že všetko naťahuje a robí okolo toho zbytočné omáčky, sa nezmenil ani teraz. Ach Jack.

„A taktiež priznávaš, že sa za posledné týždne ráno takmer vždy cítiš dosť zle, však? Alebo, že si o dosť citlivejšia, ako inokedy.“

„Môžeme to tak povedať, ale...čo s tým?“

„Karta sa obrátila Luna. Ty nosíš pod srdcom Tristanovo dieťa.“ okamžite som naňho vyvalila oči, akoby práve povedal ten najväčší nezmysel, čo som kedy počula. Ja čakám dieťa? S Tristanom? Ja? Dieťa? To nie...len si zo mňa uťahuje. Určite.

„Jack prvý apríl je až za pár týždňov.“

„To nie je vtip Luna. Si tehotná. A Tristan je otec toho dieťaťa.“

„To nemôže byť pravda. Nie, nie, nie! Ja...nemôžem mať dieťa...nie...nechcem ho! Ja nechcem dieťa Jack. Nechcem! NIE!“ rozkričala som sa čo mi hlasivky stačili, zatiaľ čo sa mi už po lícach valili slzy. Nemôžem byť tehotná. Nie teraz. Teraz sa musím postaviť Asemovi. A Tristan? Veď ten ma zabije, keď sa to dozvie. Ako som mohla preboha byť tak ľahkomyseľná a dopadnúť rovnako ako Sierra?

„Upokoj sa prosím. Všetko sa nejako vyrieši Luna.“

„Vyrieši? Ako? Dobre vieš, na čo sa chystám a povieš mi toto? Mal si si to nechať radšej pre seba Jack!“

„Nemohol som! Práve preto, že viem do čoho ideš, si to musela vedieť. Inak by si na nič nebrala ohľad, ale teraz...už to nie je len o tebe Luna. Je to o tvojom dieťati. O Tristanovom dieťati.“ prečo ja? Prečo práve ja? To je tak strašne nefér. Ja nechcem mať dieťa. Rozhodne nie teraz!

„Musím niečo urobiť, ja...nemôžem si ho nechať. To nejde Jack.“ on sa na mňa len smrteľne vydesene pozrel a okamžite ma strhol do svojho objatia. Síce som sa z neho snažila dostať, ako to len bolo možné, nešlo to. A možno som nakoniec ani tak veľmi nechcela. Bolo dobré cítiť jeho prítomnosť a hlavne podporu.

„Nesmieš takto premýšľať. Ty sama si nechcela, aby kvôli tebe umierali iní, takže takéto slová už nechcem počuť. To malé za nič nemôže drahá. To si musíš uvedomiť, ako prvé.“

„Ale to je iné...“

„Nie, nie je. Je to živý tvor. Tvoja krv. Tristanova krv. Je to vaše dieťa Luna.“

„Tebe sa to hovorí veľmi ľahko.“ povedala som, zatiaľ čo som uplakanú tvár zaborila do jeho košele. Prečo ho len budem musieť zase čoskoro opustiť? Tak veľmi by som chcela, aby mohol byť so mnou. Už síce nie tak, ako predtým, ale ako nejaký kamarát. Taká tá bútľavá vŕba. Inak si ho už v živote neviem predstaviť. Predsa len ľúbim Tristana. A teraz s ním navyše čakám ešte aj dieťa.

„Nehovorí sa mi to ľahko, ver mi. Ja len hovorím to, čo by si mala vedieť. Nesmieš sa na to malé hnevať. Dobre?“

„Dobre.“ povedala som nakoniec, zatiaľ čo on ma pobozkal do vlasov. Keby len vedel, čo týmto spôsobil. Bože Jack.