"Infekcia"

II · Liek alebo prekliatie?

Na Subjekt číslo 164 nasledujúci týždeň čakalo jedno vyšetrenie za druhým, ale hneď ako testy potvrdili, že liek skutočne účinkuje, sa doktorka stala najuznávanejšou na celom svete. Erset, ako ho nazvali, sa rozdistribuoval do mnohých krajín sveta a začali podávať chorým ľuďom, ktorých ešte nepostihlo finálne štádium infekcie.

Stala sa z nej legenda. Človek, o ktorom sa bude písať v učebniciach dejepisu.

Koncom roka boli uzdravené vyše tri miliardy ľudí, Herss ustúpil a všetko bolo také, aké predtým. Obyvatelia miest sa vrátili k tým bežným činnostiam, ktoré vykonávali pred vírusom, až sa naň po určitom čase medzi ľuďmi zabudlo. Jeho účinky, najničivejšie zo všetkých pandémii, sa stali dávnou minulosťou. To sa však v jeden upršaný, pochmúrny večer ako lusknutím prstov zmenilo.

Do nemocnice vtrhol spotený muž, ktorý niesol v náručí kričiacu ženu. Bolestne vrieskala a po tvári jej stekali slzy. Mala oblečené spotené tričko a nohavice, ktoré boli mokré od akejsi tekutiny. Muž utekal, čo mu sily stačili, aby ju dostal k nejakému lekárovi.

„Lekára! Rýchlo!" volal pomedzi nádychy a výdychy. „Manželka rodí!"

Z neďalekých dverí sa vynorila postava zahalená v bielom plášti a s modrými rukavicami na rukách, ženu uložili na lôžko a odviezli do sály. Až keď bola dnu si muž s úľavou sadol pred dvere. Utieral si čelo a zrýchleným dychom sa snažil dohnať kyslíkový dlh. Pri každom hlasnejšom zvuku ním trhlo, ale potom sa znova upokojil a spočinul na stoličke.

„Vy ste manžel?" spýtal sa ho vážnym tónom po vyše tridsiatich minútach doktor stojaci vo dverách.

Muž sa otočil a prudko vstal. „Áno, to som ja."

„Poďte so mnou," prikázal mu. Hlavou pri tom kývol doľava. Muž kráčal v závese za ním, až sa ocitli v jeho kancelárii. Doktor si sadol za stôl, preplietol si prsty a hľadel do mužovej tváre s profesionálnou vážnosťou. Pokynutím hlavy mu naznačil, aby si tiež sadol.

„D-deje sa niečo? Je všetko v poriadku?" znervóznel neznámy.

Doktorovi zmäkol pohľad a bolo vidno, že o niečom tuho premýšľa. Akoby sa snažil nájsť tie správne slová. „Pán Orrsy," začal, „smiem sa vás spýtať, či vaša manželka v minulosti neprekonala nejaké obzvlášť závažné ochorenie?"

„Ako, prosím?"

„Pán Orrsy, vzhľadom na okolnosti je dosť dôležité, aby som sa to dozvedel, aj napriek tomu, že nie som váš ošetrujúci lekár."

„Aké okolnosti?" otupene na neho zízal.

Lekár si sťažka vzdychol. „Pri pôrode sa vyskytol veľmi zvláštny jav. Za celú svoju kariéru som sa s ničím podobným nestretol."

„O čom to, dočerta, rozprávate!" pán Orrsy už napoly kričal. Triasol sa od hlavy po päty.

„Vaša manželka porodila dvojičky, no jedno z detí-"

„Dvojičky?" prerušil ho zmätene. „Nie, nie, nie. To nie je možné. Na ultrazvuku bolo iba jedno bábätko."

„Skutočne?" doktor zomkol pery. „Každopádne, to dvojča je... iné. Je veľmi dôležité, aby sme zistili príčinu, prečo sa to stalo."

Muž dýchal veľmi plytko. Očami behal po miestnosti, sťa hľadal čosi ukryté v jej vnútri. Potreboval ten fakt vstrebať.

„Ako iné?"

„Jednoducho iné," odvetil stroho. „Uvidíte sám, no najprv potrebujem tú odpoveď."

„Moja... manželka neprekonala žiadne vážne ochorenie," povedal po chvíli.