"Infekcia"

III · Diagnóza

„Výsledky sú nezvratné."

„Ako to myslíš?" nechápala Jane.

„Genetické testy potvrdili zhodu sto percent s maloletým toho muža. Všetko je do bodky identické až na výzor."

„Čo budeme teraz robiť?" spýtal sa mužský hlas. Panicky sa mu zdvíhal hrudník a rukami si ovieval tvár.

„Upokojte sa, doktor Smith," chlácholila ho doktorka Callsonová.

„Liek sme podali každému človeku, Wanda!" Jane zvýšila hlas. „Nevrav nám, aby sme boli pokojní!"

Nechápala, ako môže byť v tejto situácii pokojná. Jej liek samovoľne vytvára nové živé organizmy a doktorka Callsonová v kľude stála pred ich tvárami, akoby sa nič nedialo. Akoby riešila dilemu, čo si dnes dá na obed.

„Ak sa vyšetrenia nemýlia, tak onedlho bude naša planéta zamorená týmito dvojčatami!" Jane predostrela fakty, hľadiac do množstva papierov, ktoré boli popísané z oboch strán. Triasli sa jej ruky, položila ich teda na stôl a podoprela sa vystretými rukami o stôl.

„Viete, prečo sa to deje?" prerušil doktor Smith jej neočakávaný výbuch hnevu. Jane na neho vrhla prísny pohľad, a tak sa odvrátil a sústredil sa na položenú otázku.

Wanda, ktorá sa predklonila, aby dovidela do papierov ležiacich na stole uprostred miestnosti, zamyslene prižmúrila oči. „Nie som si istá, ale mám teóriu."

„Aspoň máme s čím pracovať," skonštatoval doktor Smith. „O čom je?"

Na okamih zavládlo ticho, ktoré prerušoval iba tikot nástenných hodín. Doktor s Jane s napätím čakali na odpoveď doktorky Callsonovej, ktorá naťahovala chvíľu najviac, ako mohla.

„Moja teória spočíva v následkoch vírusu," odvetila napokon stroho s hlavou sklonenou do zeme. „Viete, že Herss napádal bunku po bunke a v konečnom štádiu sa celé telo rozpadlo na prach."

Keď sa nich upriamila zrak, obaja prikývli a Jane sa mimovoľne striasla. Spomienky na tú desivú chorobu boli horšie sťa nočné mory.

„Herss život ničil," pokračovala Wanda, no už o čosi váhavejšie. „Čo ak môj liek, naopak, život vytvára?"

Jej slová mali obrovskú moc vyvolať v miestnosti ďalšiu obrovskú vlnu napätého ticha. Doktorovi Smithovi tie slová dávali väčší zmysel ako Jane, no aj ona pochopila vážnosť tvrdenia. Každému z nich sa v hlave premietala tá istá myšlienka a vyťahovala z ich vnútra črepy strachu. Napokon sa doktorka prudko prerývane nadýchla a z oka jej vyšla prvá slza.

„Bude sa to dať zvrátiť, však?" vyslovila doktorkina asistentka s nádejou v hlase. Mala sklený pohľad, ktorý dokonale vystihoval situáciu, v ktorej sa nachádzali.

Pokrčila plecami a klesla pri tom na kolená.

„Je to moja vina!" vydrala so seba. Rukami si držala tvár a otupene zízala na podlahu. Jane si s úprimným výrazom kľakla vedľa nej a snažila sa ju ako-tak utešiť. Hladila ju po chrbte a šepkala jej do ucha povzbudzujúce slová, ale Wanda sa vždy len mykla a plakala ďalej.

„Nie je to iba vaša vina," pridal sa k Jane aj doktor Smith. Na tvári sa mu objavil smutný úsmev, ktorý sa odrážal v jeho očiach. „Nájdeme spôsob, ako to zastaviť."

Doktorka krútila hlavou. „Vy to nechápete," jachtala. „Ak mám skutočne pravdu, tak to, bohužiaľ, nebude možné. Zrod nového života sa nedá len tak jednoducho zastaviť!"

Jane s doktorom si vymenili začudované pohľady a potom svoju pozornosť znovu upriamili na plačúcu ženu, ktorá si utrela slzy, postavila sa a zamierila preč. Ešte polhodinu sa nepohli z miesta.