"Infekcia"

X · Zmes pocitov

Obe knihy som zhltla za pár dní, prečítala som si dokonca aj kapitoly netýkajúce sa Herssu, pretože som usúdila, že ak chcem zistiť serióznosť autorky, musím sa zamerať na širší okruh a nielen na chorobu, o ktorej neviem pomaly nič.

Na moje počudovanie zvyšok sedel až nepriestrelne perfektne, čo vo mne vyvolalo ďalšiu vlnu otázok. Prečo by si Trastwoodová v prípade Herssu vymýšľala, ak iné epidémie popísala tak brilantne a bez výmyslov? No na druhej strane tu bola tá neoblomná kauza, za ktorú ju dali sedieť na psychiatrické oddelenie.

Tieto argumenty som použila pri siahodlhom monológu, ktorým som Fabiána zahltila pri dnešnom stretnutí. Ku koncu sa tváril trochu znudene, ale hádala som, že premýšľa, keď vtom prehlásil, že tým knihám dôveruje. Vraj o takej kauze nepočul a ako ďalší, celkom logický protiargument uviedol, že médiám by ani za mak neveril, keďže aj my sme našli špinu hromadiacu sa vo vedení štátu.

Prekvapilo ma to, lebo jeho slová dávajú ohromný zmysel. Prišli sme na podlé klamstvá, ktoré sa v Loccarsii dejú a ja som ochotná veriť novinám, ktoré sú určite zmanipulované politikmi.

Myslím, že je rozhodnuté, čomu verím viac.

„Takže Artémia netrpela hladom, ale odišla kvôli obvineniam," mrmle si popod nos popri čítaní. „Kuryakin je síce trochu... ako to len povedať... vyšinutý najmä pre jeho filozofiu, ale neverím, že by urobil niečo také."

„Vypustil Herss?"

Prikývne.

„Ja ti neviem," rezignujem hádam po stý raz. „Čo ak to urobil?"

„Somarina," odbije ma okamžite.

„Prečo by to robil, keď sa potom vzdal všetkých konexií a odrezal tak svoju krajinu od zvyšku sveta? Artémia mala obrovskú moc na zahraničnom trhu a nechce sa mi veriť, že by človek ako on zruinoval všetko, čo počas svojej siahodlhej vlády vybudoval. Pred jeho nástupom bola Artémia ničím, to predsa vieš."

Hľadí na mňa temnými očami plnými myšlienok. Na jeho výzvu mám jasnú odpoveď – áno, poznám ten príbeh.

Artémia bola malou chudobnou krajinou bez mocenských ambícií až do chvíle nástupu muža z prostého ľudu menom Matvei Kuryakin, ktorý sa sám vymenoval za jediného hodného vládnuť krajine, keďže ostatných považoval za zbabelcov, ukrývajúcich sa za moc a peniaze. Od tej chvíle Artémia prosperovala neúprosným tempom a zahltila celý svet tak, že niektoré štáty na nej zostali závislé.

Stredoškolské učebnice tvrdia, že ako Artémia exponenciálne zmohutnela, tak prišiel po vypuknutí Herssu tvrdý pád a dostali sa do problémov nevídaných rozmerov, čo neskôr spôsobilo globálny výpadok niektorých surovín. Zasiahlo ich obdobie sucha, záplavy a hladomor.

Celá planéta na tom bola hrozitánsky zle, ale s Artémiou sa to nedalo ani len porovnať.

„Samozrejme, že to viem," potvrdím jeho slová so sklopenou hlavou. „Neberieš ale do úvahy, že to mohli urobiť z pomsty. Tá celosvetová kríza položila skoro celý svet na kolená."

„A predsa Matvei neprišiel ako záchranca na bielom koni, aby ho prosili o odpustenie."

„Čože?"

„Vravím len, že ak to urobil schválne, prečo potom neprišiel s ponukou, že sa vráti na trh výmenou za očistenie svojho mena?"

Zakľajem. Fabián je chytrejší, ako sa zdá.

„Tak potom kto je za tým, ty génius?" prekrížim si ruky na prsiach. „Tu sa píše, že si boli istí jeho syntetickou výrobou."

Zamračí sa. „Mne sa to nezdá. V tej dobe vládol mier a nik nemal potrebu vyvolať nepokoje. Priznávam, že Kuryakin svojimi vyhláseniami mohol spôsobiť iskru, ale nikto rozumný by jeho plány nebral vážne."