"Infekcia"

XIV · Zajatec

„Mali by sme sa s ním porozprávať," nadškrtne pani Rýnska.

„Narážaš na tú jeho spoločníčku?" odvetí otázkou a prehodí cez seba kabát. Práve im obom skončila služba a chystajú sa na odchod.

„Áno, na ňu. Správajú sa s Fabiánom tajnostkársky a trávia spolu podozrivo veľa času," cmukne.

Keď vychádzajú z budovy, prikývne, pričom diaľkovým ovládaním odomkne auto a vzápätí všetky svetlá zablikajú. Nasadnú doň a on po zastoknutí kľúča do správnej dierky naštartuje motor.

Cestou sú ticho, ako keby každého z nich trápilo niečo iné alebo nevedeli nájsť spoločnú reč a až blízko pri ich dome sa dohodnú, že sa syna opýtajú na pár chúlostivých otázok.

„Fabián, poď sem!" zavolajú si ho do obývacej izby, kde je jediným zdrojom svetla iba plameň úzkej a vysokej sviece. Predpokladajú, že už vstal, ako to má vo zvyku a nemýlia sa. Za okamih sa v miestnosti zjaví chlapec, ktorého nazývajú synom a sadne si oproti nim. Jeho pochmúrny výraz im napovedá, že mu nie je po vôli byť tu s nimi, no musí vydržať, lebo existuje zopár vecí, ktoré by radi dozvedeli či už to pôjde po dobrom alebo po zlom. Ak bude protestovať alebo vzpierať sa, použijú plán B.

„Čomu vďačím za vašu pozornosť?" opýta sa ich flegmaticky, priam úplne bez akéhokoľvek pátosu. Pohodlne sa oprie o operadlo sedačky a rukami aj nohami sa rozvalí do priestoru okolo neho.

„Sadni si slušne!" pokarhá ho, na čo pregúli očami a napodobní sed aristokratov, vzpriamený a napnutý do posledného špiku kosti. „Musíme sa porozprávať."

„Položíme ti zopár otázok a budeme naozaj radi, ak nám na nich pravdivo odpovieš," dodá pán Rýnsky, keď Fabián nadvihne tmavé obočie.

„Kto je to dievča a prečo je neustále u nás doma?"

Ich synovi skoro zabehne, náhle zbledne a nahlas sa rozkašle. „Ospra-vedlňujem sa," búcha sa po hrudnom koši. „Už som vám povedal. Volá sa Tessa a je to moja spolužiačka zo školy."

„Doteraz si sa s nikým nestretával a už tobôž si ich nevodil k nám domov," podotkne jeho mama, pohrávajúc sa na jazyku so slovami a nepríjemne si ho obzerá.

„No a?" rozhodí urazene rukami. „Čo sa zmenilo, že sa o mňa odrazu zaujímate?!"

„Niečo sa ťa pýtame, tak nám láskavo odpovedz!" zvýši pán Rýnsky hlas. „Žiadame vysvetlenie, prečo je u nás doma tak často!"

Fabián sa však nenechá zastrašiť. Jedna vec, ktorú sa doma naučil, je nepodľahnúť emóciám, keď ho sleduje protivník. Vtedy sa dá odhaliť všeličo.

„FAJN! Ak vás to zaujíma, tak spolu chodíme," šľahne im chladne do tváre prvé, čo mu napadne. Väčšmi prekvapených a zaskočených ich hádam ešte nevidel, čo znamená, že aspoň nateraz má od nich pokoj. Avšak samotný fakt, že sa ho to pýtajú, je veľmi znepokojujúci, pretože musia čosi tušiť. Inak by sa tvárili nezaujato ako obvykle.

Pán a pani Rýnsky si vymenia prázdne pohľady a bez slova naňho civejú ďalších niekoľko minút. „Ako dlho je tvoja frajerka?" Pri poslednom slove ju skoro zadrhne a vysloví ho s toľkou nechuťou, až sa mu to slovo na okamih úplne znechutí.

Tuho premýšľa, aby jeho odpoveď znela logicky a potom spustí: „Pár týždňov. Chceli sme sa niekde stretávať mimo triedy a keďže bola zima a Tessin brat a ani zvyšok jej rodiny o našom vzťahu nevie, rozhodol som sa, že môžeme byť u nás doma. Rada by to pred nimi udržala v tajnosti, kým to nebude vážnejšie."

„Prečo si nám to nepovedal?" nadvihne jeho mama obočie, pričom nespokojne mľaskne. Nechce sa jej veriť, že za ich záhadným správaním je toto tajomstvo.