Shiver | M.V.

Cardio & small talk

„Nechápem ako môžeš mať po dnešných doslova nudných prezentáciách chuť, náladu a vôbec energiu nato ísť si zacvičiť do posilňovne." nechápajúc pokrútila Lena hlavou.

Druhý deň konferencie bol vždy najnáročnejší. Nudné prednášky, nikdy nekončiace diskusie starých dinosaurov, ktorí sa odmietali prispôsobiť novým trendom vo výskume a v neposlednom rade miestnosť plná ľudí, ktorí boli istým spôsobom Vaša akademická konkurencia. Ak by mala Lena popísať svoj aktuálny stav prirovnala by sa k vyžmýkanej handre, ktorou upratovačka pozmývala všetky poschodia hotela vrátane vstupnej auly.

„Ja mám chuť jedine dať si Ibalgin, zapiť ho panákom vodky a hodiť sa do pohodlnej hotelovej postele s cieľom prebudiť sa až zajtra na obed." pridala sa k Lene Katherina.

„Žiadne lieky v kombinácií s alkoholom!" pozrela Madison varovne po Katherine. Hoci bola najmladšia prišla si ako zodpovedná matka celej skupiny. „Niekto rád po náročnom dni oddychuje v posteli, ja sa potrebujem odreagovať v posilňovni." pokrčila plecami.

„Hoci je len pol druhej poobede," pozrela Lena na hodinky „cítim sa ako keby bolo pol druhej v noci. Zobuďte ma na večeru." Madison na okamih zapochybovala o tom, či bola Lena naozaj tak zničená dnešnou účasťou na konferencii alebo za jej únavu mohlo jej včerajšie povyrazenie si s barmanom. Ani ona a ani Katherina nemali poňatie o tom kedy sa Lena vrátila na hotel.

Katherina mala obdobný pocit ako Lena: „Tiež si idem na chvíľu pospať. Vidíme sa pred večerou." usmiala sa na svoje kolegyne. Spoločne s Lenou sa rozišli každá do svojej izby.

„Nefňukaj Daniel! Zato, že ti je zle a nevládzeš si môžeš sám. Ja som ti nekázal do seba liať ten piaty pohár whisky." prekrútil očami Max. Alkohol a profesionálny atléti je kombinácia, ktorá tak úplne dokopy nejde a pokiaľ telo dostane viac alkoholu ako je schopné zvládnuť je logické, že aj ten najlepší športovec je na druhý deň po fyzickej stránke K.O..

„Prisahám, že neviem kto je v trénovaní väčší sadista, či ty alebo Michael." posťažoval sa Daniel rozvaľujúci sa na podložke v hotelovom fitku. Mal chuť otrieskať si hlavu o stenu zato, že sa nechal Maxom prehovoriť na funkčný kruhový tréning.

„Ešte jeden interval a ideme na pás." uškrnul sa na neho zákerne Max.

„Na pás ti kašlem!" rezignoval Danny so zdvihnutým stredným prstom. „Ak nechceš vidieť na podlahe tejto posilňovne moju štedrovečernú večeru spred roka tak si na ten pás pôjdeš sám." dodal.

„Fajn!" Max vedel, že s Austrálčanom nepohne. Úspech vôbec bol, že sa po včerajšku nechal prehovoriť na kruhový tréning. Maxovi netrebalo Daniela nejak extra prehovárať, predsa len boli obaja dostatočne disciplinovaní. Uvedomovali si aké dôležité je udržiavať sa v čo najlepšej fyzickej kondícií. Čím lepšia fyzická kondícia tým lepšia adaptácia na rôzne podnety súvisiace s ich prácou, s pretekaním.

Danielovi to nedalo: „Namiesto pásu si dám bicykel. Tam je menšia pravdepodobnosť, že vyvrátim obsah svojho žalúdku alebo, že vypľujem dušu." Po mnohých rokoch trénovania vedel čo si dovoliť môže a čo naopak nie.

„Michael by bol na teba hrdý!" podpichol ho Max dvíhajúc sa z podložky. Danny s úškrnom pokrčil rukami, vzal do ruky telefón aby na ňom nastavil stopky.

„Prvé angličáky!" zahlásil Max pričom sa Danielovi skoro zatmelo pred očami od znechutenia.

„Nabudúce ostaneš v Monaku a fakt radšej pozvem na dovolenku Norrisa!" vyprskol Danny.

S fľašou v ruke a uterákom prehodeným cez plece kráčala Madison hotelovou chodbou, na ktorej konci sa nachádzala posilňovňa. Pohyb milovala odmalička. Milovala len tak po ťažkom a náročnom dni vypnúť pri cvičení, bol to pre ňu relax, činnosť, pri ktorej dokázala prestať premýšľať nad všetkým, čo sa v jej živote deje. Len vďaka cvičeniu sa dokázala odpútať od tlaku, ktorý pociťovala. Tlak, ktorý na ňu vytvárala rodina a tlak, ktorý na seba vytvárala ona sama. Odmala bola vedená výchovou, ktorá kládla dôraz na dokonalé výsledky, čím lepšie výsledky tým väčší úspech. Rodičia jej odmala tĺkli do hlavy, že dobré vzdelanie je základ pre vybudovanie si dobrej budúcnosti. Predsa len oni dvaja boli jasným dôkazom toho, že to nie je výmysel ale fakt. Obaja jej rodičia boli uznávaní v sfére, ktorej sa venovali a to isté sa očakávalo aj od nej a od jej staršieho brata. Všetko toto v kombinácií s tým, že základnou charakterovou črtou, ktorou disponovala Madison bol perfekcionizmus, vytváralo zbytočne enormný tlak. Mnohý ľudia si myslia, že perfekcionizmus je vlastne celkom pozitívna črta, predsa len núti človeka podávať stopercentné výsledky, pracovať na veciach do hĺbky, doťahovať prácu do maximálnych detailov. Problém nastáva ale v momente, keď nad zdravou formou perfekcionizmu začne prevládať maladaptívna forma perfekcionizmu, keď nič, čo urobíte nie je pre vás dostatočne dobré, keď cítite, že ste zlyhali aj keď pravda je niekde inde, keď namiesto toho aby ste sa pochválili a dopriali si oddych neprestávate pracovať pretože vždy je čo zlepšovať.