Počujúc tiché kroky, našľapovanie detských nôh zo špičky na špičku, roztvorila oči. Pohľadom zablúdila k nočnému stolíku, na ktorom boli položené hodinky. Sobota, šesť hodín ráno, no i napriek tomu sa monacké sídlo Verstappenovcov pomaly prebúdzalo k životu. Skoré ranné vstávanie nebolo niečím, načo by Madison, či jej manžel neboli zvyknutí, no s pribúdajúcim vekom a narastajúcou energiou, či zvedavosťou ich detí, boli niektoré z nich utrpením.
Prechádzajúc si dlaňou po unavenej tvári, posadila sa do sedu. Živo si dokázala predstaviť samú seba, i bez toho, aby sa na seba musela dívať v zrkadle. Bledá, spuchnutá tvár skrášlená nenápadnými ryhami času, rozstrapatené, husté vlasy poľahky dopadajúce na jej chrbát a azúrovo modré oči hľadiace na smotanovo biele dvere ich spálne. Bolo len otázkou času, kým sa roztvoria a cez malú medzeru dnu nakukne hlava jej syna. Nemýlila sa.
„Mama?" oslovil ju jej osemročný syn, očami blúdiac po priestrannej spálni svojich rodičov. Tesne za ním stála jej malá, štvorročná kópia. Kým Martijn Daniel, bol dokonalou kópiou Maxa, nielen čo sa vzhľadu ale i správania týkalo, bola ich dcéra, Madelief Victoria, verným obrazom svojej matky. Nie náhodou dostali deti stredné mená také, aké im vybrali ich rodičia. Daniel, ako Daniel Ricciardo, Maxova najbližšia osoba na gride. Victoria, ako Victoria Verstappen, Maxova najmilovanejšia sestra. Práve ich zásluhou a malým, nenápadným plánom z pera Cupida, sa už teraz manželia, dali pred rokmi dokopy.
Prikladajúc si prst k perám, aby predišla zbytočnému hluku, ktorý by mohol prebrať Maxa, pokynula rukou, volajúc tak svoje deti k sebe.
Madelief, bola prvá, ktorá vypočula jej volanie. Utekajúc, vrhla sa do roztvorenej náruče svojej mami.
„Dobré ráno, prinses!" šepky ju pozdravila, vtískajúc jej bozk na líce. Princezná. Naozaj bola ich malou princeznou. Ani jeden z nich nedokázal odolať jej veľkým modrým očiam a plnej spodnej pere, ktorú mala vo zvyku oduť vždy vtedy, keď sa jej niečo nepáčilo. „Prečo ste tak skoro hore?" očami spočinula na svojom synovi, ktorý sa kolenačky vtesnal medzi ňu a jej manžela, dávajúc pozor nato, aby nezobudil svojho otca.
„Je veľa hodín mama," posťažoval sa Martijn krížiac ruky na svojej detskej hrudi „nestihneme preteky." zamrmlal „Papa," otáčajúc sa na Maxa, nedočkavo položil svoje dlane na jeho ruku „vstávaj!"
„Martijn Daniel!" pokúsila sa ho zastaviť, no neskoro. Nespokojné zamrmlanie vychádzajúce z Maxových pier, bolo jasným znamením toho, že sa Martijnovi podarilo ho prebudiť.
Martijnova detská tvár sa rozžiarila v momente, v ktorom sa jeho oči stretli s očami jeho otca: „Konečne!" zvolal nadšene.
Zívajúc, Max sa pretočil na brucho: „Čo tu strašíte tak skoro ráno?" spýtal sa, rukou si upravujúc vlasy. Bol najvyšší čas, aby konečne zašiel k bárberovi. Zapierajúc sa o lakte, nahol sa tak, aby mohol pobozkať pery svojej manželky: „Dobré ráno, schatz," odťahujúc sa od nej, všímajúc si klbko radosti sediace v jej náruči, pery sa mu roztiahli do širokého úsmevu „a dobré ráno aj tebe, prinses."
„Papa!" Martijn nástojčivo prosil o pozornosť svojho otca „Nestihneme preteky."
Martijn Daniel Verstappen naozaj zdedil nadšenie a lásku pre motošport po svojom otcovi. Avšak s perfekcionizmom a dochvíľnosťou, ktorú mal naopak po svojej matke, to predstavovalo nebezpečnú kombináciu. Max s Madison, boli pri ňom neustále v pozore. Jednak dávajúc pozor nato, aby si neublížil a jednak sledujúc to, aby na seba nebol príliš tvrdý. Predsa, mal len osem rokov a Max nechcel, aby prešiel rovnakou šampiónskou výchovou, akou bol vedený on. Veril, že stať sa majstrom sveta sa dá i iným spôsobom.
YOU ARE READING
Shiver | M.V.
Teen FictionIch stretnutie bolo náhodné. Ona nemala potuchy s kým má tú česť. On bol očarený nie len jej výzorom ale aj povahou. Nikdy totiž nestretol nikoho, kto by bol na jednej strane takmer bezchybný a na druhej strane mal toľko chýb.