Shiver | M.V.

Sports professionalism & battle plan M.A.D.S.

Výraz na tvári Christiana Hornera, v momente ako zočil dobitú tvár svojho zverenca, by sa dal popísať všelijako. Striedali sa na ňom rôzne emócie. Prekvapenie, úžas, zhrozenie, možno sa dal bádať i maličký náznak strachu. Najviac identifikovateľný bol však hnev. Do inak bledej tvári poznačenej prímesou jemných vrások sa rázom nahrnula červeň. Zdalo sa akoby všetci patriaci do jazdeckého tímu RedBull vedeli dokonale napodobniť červených býkov reprezentujúcich ich stajňu.

„Max," oslovil ho, chvíľu sledoval každú jednu ranku, pomaly prechádzal očami cez natrhnuté obočie až k spuchnutej fialovej pere „vlastne ani neviem, či chcem vedieť čo sa ti stalo." rezignoval. Vedel, že je Max temperamentný, ľahko výbušný, no nikdy to nezašlo až do takéhoto bodu.

Max sa oprel o jednu zo skriniek obsahujúcu potrebné náradie pre mechanikov, ktorí úpenlivo pracovali na jeho monoposte robiac tak aby bolo na piatkový tréning všetko pripravené.

„Pobil sa s Leclercom." prehovoril Bradley stojaci po Christianovej pravici. Z počiatku to nevedel, no keď sa na raňajkách stretol s mladým Monačanom rýchlo si spojil dve a dve dokopy. Max po svojom kondičnom trénerovi strelil vyčítavým pohľadom, takýto podraz si od neho nezaslúžil. Pravdou však bolo, že Bradleymu správanie dvadsaťtri ročného Holanďana ležalo v žalúdku. Mal ho plné zuby a tento jeho exces bol poslednou kvapkou v mori problémov, ktoré Max v posledných rokoch vyparatil.

Tímový šéf Redbulu, Christian Horner si prešiel dlaňami po tvári. Frustrovane vydýchol. „Kurva Max," zanadával „naozaj si ešte nedospel?" výčitka odrážajúca sa v Britovom hlase bola značná.

Max s nezáujmom pokrčil ramenami. Stalo sa a to čo bolo sa zmeniť nedá. Nechápal, prečo okolo toho všetci robili toľkú drámu. Najprv Daniel, nasledovaný Madison a teraz si ho podáva ešte aj Horner. „Zaslúžil si to." dodal na svoju obhajobu.

Horner sa sprudka otočil robiac stoosemdesiat stupňovú otočku okolo svojej osi: „A tebe nič nehovorí pojem športová profesionalita?" položil mu otázku „Aj keby Charles urobil čokoľvek, ty máš byť ten rozumnejší a nehrať tieto hlúpe a predovšetkým zbytočné hry," bol pripravený pokračovať v čistení Maxovho žalúdka, no mladý jazdec ho zastavil.

„Ubližoval Madison, to som to mal podľa Vás všetkých nechať len tak a prizerať sa tomu? Dajte sa všetci vypchať!" jeho krik sa musel ozývať celým rozľahlým Paddockom. Ľahkosťou pierka sa odrazil od skrinky, chcel odkráčať do svojej jazdeckej miestnosti, mať aspoň na malý moment od všetkých pokoj, no Chriastian s Bradleym mu zatarasili cestu.

„Pozri Max," prehovoril Brit pokladajúc mu ruky na ramená. Max automaticky uhol pohľadom, nechcel sa dívať svojmu šéfovi do očí. Nebol pripravený vidieť v nich všetky tie výčitky. „chápem ťa." povzdychol si. On sám by sa len tak neprizeral nato akoby niekto obťažoval jeho manželku Geri Halliwell ale konal by. „Vďaka tomu, že má určite tvár rozmlátenú i Charles to pravdepodobne neuhráme nato, že ste obaja v tú istú chvíľu narazili do dverí. Ach, keby si nebol tak dobrý a neveril by som, že si budúci šampión, už dávno by si letel ako Kvyat, Albon alebo Gasly pred tebou." podotkol snažiac sa odľahčiť situáciu. „Nejak to vyriešime, neviem ešte ako ale nenechám ťa zožrať novinármi, nato ťa mám až príliš rád i keď by si si to občas zaslúžil." s týmito slovami Christian Horner objal svojho zverenca.

„Bradley?" Max očami vyhľadal svojho kondičného trénera „Niečo by som od teba potreboval."

„Samozrejme, nato je Bradley vždy dobrý." oslovený síce pretočil očami, no na jeho tvári svietil jemný úsmev.

„Viem, že sa na teba môžem spoľahnúť a nikdy ma nesklameš." začal Max chváliac ho „Včera som to dosť výrazne pokašľal," uznal svoju chybu „a preto potrebujem aby si ty, kým ja budem pred novinármi, zariadil toto." do rúk mu vložil malý list papiera.