Všetko v Madisoninom byte bolo pripravené na príchod jej brata, Leny a Leninho staronového priateľa Leviho.
Andrew nikdy neodmietol dobre jedlo a vonkoncom nie, keď sa ako dezert servíroval závod formuly jeden. Lena sa po novom vďaka Levimu stala formulovou fanúšičkou, odmysliac si fakt, že pravidlá jej nič nehovorili a fandila mladému Mickovi Schumacherovi nie kvôli jeho jazdeckým schopnostiam ale kvôli nebesky modrým očiam a blond hrive, ktorými sa Nemec pýšil. Absolútne jej nevadil vekový rozdiel, ktorý medzi ňou a Mickom bol.
Bytom sa rozozvučal zvonček signalizujúci príchod hostí.
„To som tu prvá?" začudovala sa Lena popri tom ako svoj kabát odložila do veľkej skrine.
„Vyzerá to tak." pritakala tmavovláska „Kde si nechala Leviho?" zaujímala sa. To, že jej brat všade meškal nebolo nič nové ale nerozumela tomu prečo Lena prišla sama.
„Ani mi ho nespomínaj!" Lena mávla rukou. Vysoké opätky skopla so svojich nôh vydychujúc úľavou. Po špičkách prešla do priestrannej obývačky. Madison jej bola tesne v pätách: „Stalo sa niečo?"
„Povedzme," pri tomto slove Madison automaticky prevrátila očami. Spomenula si nato, ako Max s obľubou používal práve slovo „povedzme" v dobe kedy sa len oťukávali.
„žeby som sa mala začať riadiť starým, dobrým pravidlom hovoriacim o tom, že nemáš dvakrát vstúpiť do tej istej rieky. Sex s ním bol fajn ale tam to asi tak skončilo."
Obe sa usadili na pohodlný gauč, pokladajúc si nohy na drevený stôl.
„Čo urobil?" Madison vedela, že Levi musel vyviesť niečo, čo prekročilo Lenine hranice. Buď to alebo si našla niekoho ďalšieho. Inak by si ho bezpochyby nechala na sex i dlhšie.
„Prosím ťa," Lena po nej strelila pohľadom „začal mi diktovať, čo si mám obliekať a čo naopak nie. Vrcholom bolo, keď mi chlapček zadrel, žeby som mala prestať fajčiť lebo to nie je atraktívne a spýtal sa mi, či náhodou nechcem obmedziť alkohol. Zdalo sa mu totižto, že to v poslednej dobe preháňam. Tak pardon, že on sa nedal počúvať a ja aby som udržala svoj jazyk na uzde a necekla nejakú drzú poznámku, som radšej konzumovala jeden pohár vína za druhým."
Madison sa schuti zasmiala. Lenin emocionálny výlev ju rozosmial natoľko, že jej z oči vybehli malé, nenapadne slzy.
„Prepáč," ospravedlnila sa jej za svoju neprimeranú reakciu, načo Lena mávla dlaňou, jej samej bolo z toho do smiechu „ty a Levi ste boli očividne až príliš rozdielne povahy." skonštatovala potom ako sa jej podarilo aspoň trošku upokojiť.
Blondína sa pohodlnejšie uvelebila na gauči: „Nehovorí sa ale, že protiklady sa priťahujú? Pozri predsa na seba a Maxa."
„To sa síce hovorí," uznala tmavovláska „ale neznamená to nevyhnutne to, že ten, s ktorým sa priťahuješ, je i tvoj osudový chlap." priateľsky potľapkala Lenu po ramene.
„A Max je tvoj osudový chlap?" Lenu úprimne zaujímal Madisonín pohľad na vec, nato ako to vidí so svojim priateľom z dlhodobého hľadiska.
„Verím tomu." odpovedala.
„Veriť môžeš čomu chceš." Lena pokrčila ramenami „Dôležitejšie je to, čo cítiš."
Madison si hlavu oprela o vankúš zatvárajúc oči. Pripadala si ako na terapii.
„Čo cítiš?" Lenine slová sa jej ozývali v ušiach.
„Celú škálu emócií." odpovedala úprimne „Keď som s Maxom cítim bezpečie ale i strach. Bezpečie lebo viem, že sa mi po jeho boku nemôže stať nič zlé a aj to najhoršie vďaka nemu prebolí. Strach, pretože tak ako nečakane sa v mojom živote objavil z neho môže aj odísť. Dokáže vo mne zapáliť iskru, stačí, že sa na mňa len pozrie tými jeho nevinnými očami. Vášeň sa občas mieša s tou jeho hlúpou agresivitou, hnevom a temperamentom. Cítim," nachvíľu sa odmlčala „ja vlastne ani nevie ako opísať ten pocit. Vieš ako sa hovorí, že láska je pre každého z nás niečím iným?" spýtala sa čakajúc na Lenine kývnutie, ktoré sa dostavilo mihnutím oka „Ak by sa ma niekto spýtal, čo je pre mňa láskou, ukážem na toho chlapa. Vykričím do sveta, že on je pre mňa symbolom lásky. To aký je, ako sa správa, so svojimi nedokonalosťami a dokonalosťami, on je pre mňa láskou."
YOU ARE READING
Shiver | M.V.
Teen FictionIch stretnutie bolo náhodné. Ona nemala potuchy s kým má tú česť. On bol očarený nie len jej výzorom ale aj povahou. Nikdy totiž nestretol nikoho, kto by bol na jednej strane takmer bezchybný a na druhej strane mal toľko chýb.