Stráž ma prosím

34

,,Ako si to vlastne celé predstavuješ ?" pýtala sa ma Amy keď sme tu zostali samé. Moja hlava je pravdepodobne ako sedem piesní naraz.

,, Chcem byť v meste s Rubenom , vieš ja nechcem byť vlk . "

,,Ahh , táto láska , keď každý chce byť s niekým , ale na ľudí sa moc nespoliehaj. Sú ako voda nikdy nevieš kedy ťa utopí a kedy v nej môžeš pokojne plávať. " zadívala sa na pohár s vodou , ktorá bez nejakej činnosti len pokojne stála . Takže bez javov bude pokojná. Upokojovala som sa.

,, S Declanom sa chcem porozprávať aby to už konečne pochopil. "

,,Damir tam dnes bol a priniesol nejaké informácie ohľadne Declana , vraj ho Jeff ešte drží a chcel súhlasiť že ostanete s nami lenže teraz akosi odmieta , kvôli tebe pokiaľ sa nevrátiš. "

,,Myslím žeby sme už mali čo najskôr ísť. " chcela som sa už konečne pohnúť z tejto postele.

,,Adah ale premysli si to pretože zostaneš v lese nebudú žiadne problémy , všetko sa vyrieši . Ruben dodrží sľub a ty pokojne môžeš byť s nami . Nie je to naozaj zlé. " Bude tam aj Declan a vôbec tam nechcem byť ešte dokonca aj so psychopatom Damirom.

,,Ja sa cítim viac človek ako vlk , pre mňa to je väzenie ." chytila sa za čelo a prižmúrila oči.

,,Ale nie ." cekla . Trocha ma vyľakala s týmto pohľadom.

,,Čo ?"

,, Vo vlčej psychológii som čítala že niektorí vlci sa môžu cítiť viac ako ľudia alebo naopak a chcú čo najviac svojho života tráviť len jednej podobe a ak sa to tak stane , môžu stratiť jednu z tých podôb. " ona je naozaj múdra .

.

Po tých zvláštne ťažkých dní nastal ešte jeden posledný a to že sme v doprovode s Amy a Damirom prišli k ich vodcovi. Situácia sa ukľudnila a ja som Rubena držala pevne za ruku. Moju lásku, ktorú si nenechám zobrať. Už nikdy. Po tomto všetkom som presne vedela čo chcem. Ruben musel povedať sľub a ja som sa dohodla s Jeffom o bývaní s ľudmi.

Declana držali v pevnej cele z ktorej ceril len zuby. Chcela som sa s ním porozprávať ale nechceli ma k nemu pustiť. Stratil celý svoj rozum a Amy ho nechce zabiť tak jediná za ním chodí a vravela mi že sa oňho postará. Som veľmi rada , že aspoň ona jediná chápe a vníma veci podobne ako ja.

S Rubenom sme odišli a nasadli do jeho voňavého auta. Pozrel na mňa ustarosteným pohľadom a povedal.

,, Vždy budem pri tebe pretože jedine pri tebe sa necítim zbytočný v tomto pokazenom svete ." pri posledných slovách sme sa obidvaja potichu zasmiali . Položila som si moju ruku na tú jeho vždy chladnú aby vedel že to cítim rovnako .

Možno toto by mohol byť ten šťastný koniec .

Ahojte , ďakujem že ste sa dostali až ku koncu typickej krásnej lásky ktorú chceme každý . Z celého srdca vám to prajem aby ju každá našla . Hodilo by sa pokračovanie ale nie som si istá kedy by som začala . Majte sa krásne :)