Stráž ma prosím

Nenecháš nám ju ?

,, Drž hubu máš cigu?" zdvihla som obočie. Zarazilo ma ako sa s ňou rozpráva. A s akou nechuťou to povedal.

,,To ako si jej povedal?" toto za mňa vykríkol alkohol a mala som potrebu sa napiť znova. Všetci na mňa vypleštili ľudské oči a blondína vedľa mňa mi potichu poďakovala. Zobral si cigu, ktorú si zapálil a mňa si zobral tak isto.

,,Nenecháš nám ju ?" smiali sa a mne sa celkom točila hlava a hlasy sa mi zlievali. Zastavil a pozrel na mňa.

,,Ty si nikdy nepila?" znova mal ten nežný hlas.

,,Nie." silno som artikulovala. Ahh povzdychol si odhotil cigaretu a zobral ma na ruky. Oprela som si hlavu a užívala som si že som človekom a že ten svet je krajší. Takže asi to neni jed. Posadil ma na nejaké pohodlné miesto.

,,Nieže mi ovraciaš auto." chytil mi tvár a potom zavrel dvere. Takže auto. Sadol si vedľa mňa a pozoroval moje ruky.

,,Čo ?" spýtala som sa ho.

,, Máš dokonalé aj prsty." začala som smiať na plné hrdlo. Vtipnejšiu vetu nemohol povedať. Keby vie aké laby mám.

,,Keby vieš.." rýchlo som zastavila jazyk. Stále prehodnocujem či to je jed. Nemôžem mu nič prezradiť.

,,Keby ???" auto sa pohlo a sem tam sa díval na mňa. Ja som si užívala jeho tvár. Slnko už spalo, hviezdy tancovali a ja sedím vedľa chalana ktorý sa mi naozaj páči od prvej chvíle ako som ho videla. Niečím ma priťahuje a neviem sa ho nabažiť. Páčim sa mu aj ja ? Alebo ma berie ako strom, áno len ako súčasť lesa. Nič viac. Nevnímala som kam ideme až pokým sa predo mnou nezjavil veľký dom s mohutnými oknami a trblietavými stenami a bránou ako na paláci.

,,Kde sme ?"

,, U mňa teda u mojej mami a vlastný dom si chcem postaviť a navrhnúť sám. Musíš sa napiť a ak chceš môžeš zostať, ak bývaš ďaleko. Ale to neviem pretože si mi to nepovedala." Auto zastalo a on vystúpil. Chcela som aj ja ale stihol to Ruben.

,,Vieš chalani ma budú hľadať a musím sa vrátiť pretože nás Declan zabije. Hlavne mňa a možno to už vie. Ale ja tam nechcem ísť . Chcem svoj život. " cítila som v hrudi tlak a bolesť a štípali ma oči. Bolo to nepríjemné čo som cítila a tak mi po tvári tiekli slzy. Keď som vlk moje pocity su otupené a moc toho nepreciťujem až tu som zistila ako ma to bolí.

,, Declan? To je ten tvoj chlapec? Nikto ťa nezabije. Vravím že tu môžeš ostať a keď sa bojíš žeby som sa ťa chcel nejak dotknúť tak..." odmlčal sa a ja som ho moc nepočúvala a karhala sa zato čo som všetko povedala. Cez slzy som sa mu snažila pozrieť do očí. Mal celkom vystrašený pohľad.

,,Tak nie.." tvrdo prehltol a jeho oči prešli po mojich ramenách, bokoch a potom ako blesk zabodol do mojich očí.

,,Ako dlho by som tu mohla ostať ?"začala ma preberať panika či tu ostanem.

,,Dohodol by som sa s mamou." ale ja to potrebujem na isto.

,,Ale čo keď ma Declan nájde a ublíži aj tebe?" držala som dych a keď mu zazvonil telefón mierne ma myklo. Priložil si to k uchu ale hlas blondíny som počula aj ja.

,,Ruben sú tu nejaký chaloši a hľadajú tvoju micku. " dlho nič nepovedal a dlhými prstami si prechádzal po čiernych rifliach.

,, Je so už so mnou !" znova mal tvrdší tón. Zaťal sánku.

,, Pozri ak ju neprivedieš naspäť, ľahko ťa nájdeme a keď ti nestačilo toto tak sa s ňou stane niečo kurva zlé!" vypleštila som oči nad tým ako som prvý krát Wyatta počula nadávať ale aj nad tým akú pravdu povedal. Vytrhla som mu z ruky tú debilinu aby som ho počula. Ako som si uvedomila čo spravím.

,,Stretneme sa pri ." Ruben ma počúval.

,,Vieš kde. "

,,Hneď teraz Adah! Ideme tam." skoro kričal. Podala som mu mobil a on ho schoval do vačku.

,,Prepáč, nebudem ťa zaťažovať s mojimi problémami, musím ísť ale možno sa sem ešte vrátim. " trocha sa mi zatočila hlava a musela som sa oprieť o auto.

,,A keď nie? Kde ťa mám hľadať?" priblížil sa ku mne a dotkol sa mojej ruky. Mal ju chladnú, oproti mojej, ktorá priam horela.