Stráž ma prosím

Oheň v labách

,, Vítam ťa , asi ma nepoznáš ja som Jeff ." potiahol ma za ruku a dýchal mi rovno na čelo . Palcom a ukazovákom mi strhol horkú pásku na ústach. Spravila som nechcenú grimasu ale dosť to štípalo.

,,Už by sme ti nemali ubližovať , však ? Taká pekná tvárička." pridala sa baba vo veku ako ja s čiernymi kučeravými vlasmi a štíhlou postavou. Očami si ma premerala.

,,Čo chcete odo mňa ?" moje ústa som konečne mohla uvoľniť . Jeff sa na široko usmial a povedal.

,, Oni čoskoro prídu. Však ?" pár sekúnd hľadal medzi ostatnými niekoho a keď som sa pozrela na človeka , na ktorého sa díval . Prestala som dýchať.

,,Caleb ?! ....Pomôž mi ." slzy sa mi dostali do očí ale keď som zbadala jeho previnilý pohľad a úsmev Jeffa bolo mi jasné že majú niečo so sebou spoločné. A tak isto čo sú oni zač ?

,, Puste ma ! " snažia som sa odviazať lano z rúk. Všimla som si tie modriny. Aj to ako ma Damir schytil a pritlačil k sebe. Všimla som si zľaknuté deti . Boli tu deti , dospelý aj starší.

,,Koľko máme čakať ?" jeho hlas sa mi v hlave ozval asi tak tri krát .

,, Počkáme do zajtra. Caleb odíde za včas ráno a na obedík ich máme tu." pošúchal si ruky Jeff s jeho iróniu ako Damir si boli ešte viac podobní. Pomaly sa všetci začali meniť na vlkov, vlkov ako som aj ja. Myslela som že sa mi to zdalo , že sme jedine my. Naša svorka. Ale ich tu bolo desať krát viac než nás. Ja som sa zas premenila na nič, bola som slabá. Zničená. Vlci sa rozchádzali , zostala som tam s Damirom a Calebom sama. Kráčal ku mne a tváril sa zničene.

,,Adah ." vzdychol . No pre mňa bol zradca.

,,Čo si to spravil ? Kto sú ?" znela som zúfalo sklamane .

,,Svorka o ktorej sme nevedeli , myslím že bude správne pridať sa k nim aj tak by sme dlho neprežili . Declan myslel vždy len na seba ." Caleb ma chcel odviazať ale Damir mu buchol po rukách. Viem sa rozviazať aj sama. Čo najviac som sa sústredila aby som sa mohla premeniť. Moje telo sa dostávalo do tranzu , moje silné svaly roztrhali lano na malé kúsky. Pocítila som horúci oheň v labách , zacítila som všetok pach. Calebov , Damirov. Hlasno som zavrčala a prechádzala okolo nich. Damir sa uškrnul a kusol si do pery.

,, Nádhera, čierna ako ja ." cmukol si pre seba a Caleb sa chabo usmial . Damir sa nenechal odradiť a zjavila sa pri mne taká istá srsť ako ja. No bol predsa o trochu vyšší.

,,Poď so mnou. " prikázal mi ale to bolo úplne na nič . Rozbehla som sa preč z lesa. Caleb sa rozbehol za mnou. V tomto som nacvičená. Tak asi nie. Damir skočil na mňa a zakusol sa mi do srsti a ťahal za sebou. Môj kňučanie počul celý les. Moja bolesť sa dala prirovnať k bolesti nešťastnej láske. Dovliekli ma na to isté miesto kde som sa premenila na človeka. Bolel ma celý chrbát. Krv mi stekala po lopatkách , šteklikla mi stavce. Nevládala som stáť na nohách od bolesti.

,,Preboha čo si to spravil ! " kľakol si ku mne Caleb ale už bolo neskoro.

,,Ty vypadni odo mňa !" musela som si prstami pritlačiť viečka aby som vedela prehltnúť. Bola som tak nahnevaná a unavená.

,, Ošetrím ťa. " staval ma ten hlupák. Nechcela som ho ani cítiť no nevedela som ani vzdorovať. Zobral ma na ruky a kráčal so mnou nevedno kam.

,,Polož si hlavu ." šepol a držal ma. No nechcela som aby ma držal on , chýbal mi Ruben. Bez neho som v problémoch , bez neho svet nieje krásny. Noazaj mi chýbal . Povedal že bude vždy pri mne, prešla hodina a som sama. Pozabudla som na bolesť. Damir ma posadil na posteľ v drevennej chatke , takú ako sme mávali aj my. Vyzliekol mi tričko bez toho aby na mňa oplzlo civel. V tichosti utieral krv a prelepoval rany. Bolo šialené aby som sa ocitla v nejakej cudzej svorke , dokonca uniesť ma a dotrhať mi chrbát nebolo zrovna príjemné. A nepríjemnejšie bolo ako mi nevyšiel môj sen, ktorý som si chcela splniť. Chcem vedieť čo je s Rubenom .

,, Ruben bude poriadku ?" sykla som pretože mi pritlačil na ranu.