Stráž ma prosím

Prepáč

,,Ja som normálny." drgal do mňa aby som sa kotúľala. Tráva mi odhaľovala telo a šteklila ma po tvári. Už som nevládla a musela som prestať , ľahla som si a zbadala som rozmazané hviezdy.

,,Moc ich teda nevidím." povedal mi do ucha Ruben a zadíval sa na oblohu a mňa opäť rozosmial.

,,Ideme tancovať ? " prudko sa na mňa otočil .

,,Chvíľu si oddýchnem. "Popravde ako sme sa zdvihli zbadala som krásny veľký bazén a mala som chuť tam skočiť. Pod vodou boli farebné svetlá , ktoré Ruben prehodil z fialovej na červené. Bola ako krv len nie tak hustá .

,, Tak skáč ." povedal vo vzduchu a už bol pod vodou oblečený aj s topánkami . Teda ten má v sebe tiež divokosť. Rozbehla som sa a zavrela oči . Moje telo pohltila voda , ktorá topila moju pokožku. Zostala som na dne . Držala som dych pokiaľ som vládala. A keď som chcela vyjsť na povrch . S nádychom som sa vynorila pri Rubenovom tele a otvorila oči. Mal zľaknutú tvár. Až tak že som sa skoro ani nenadýchla.

,,Zľakol som sa." Voda mu stekala po tvári a pár kvapiek sa držali na jeho mihalniciach a perách.

,,Prečo ? Nič mi nie je ." usmiala som sa. Trocha si povzdychol a vodu mi šplechol do tváre. On ma chce naštvať ? Oplatila som mu to asi o polovicu viac. Zmraštil obočie a mračil sa na mňa.

,,Ty si začal." cekla som a už som bola pod vodou. Cítila som jeho ruky na mojich ramenách . Lenže vo mne sa objavil adrenalin a netušila som čo dokážem. Chytila som ho za pás a prudko ho tlačila na dno. Jeho tvár zaplavili bublinky . Jeho telo znehybnelo , musela som ho potiahnuť aby sa vynoril . Mám veľkú silu pri adrenalíne. Začala som ho ťahať von z bazéna ale bolo neskoro.

Všimla som si jeho drobný úsmev na tvári. A potom vybuchol do smiechu.

,, Už som to nevydržal ." koktal. Ale mňa týmto naštval pretože som sa naozaj bála. Toto nebola sranda. Nechala som ho nech sa smeje a vyšla som z bazéna.

,,Ale no tak zlato ." rozbehol sa za mnou .

,,Zlato máš na krku a prstoch , ja som Adah." neotáčala som sa a naliala som si jacka , posledný do úst . Vypila som to do troch sekúnd.

,, Zlato má ale veľkú hodnotu Adah. " použil múdry tón , ktorý mu v tomto stave nevyšiel.

,,Čo má ešte veľkú hodnotu ? " spýtala som sa.

,, Peniaze ale ako pre koho pre niekoho rodina , alkohol , autá pre moju mamu oblečenie , majetky, vzdelanie, dobrá práca.." naposledy niečo zabrbral ale sadol si vedľa mňa.

,,Čo má veľkú hodnotu pre teba ?" jeho viečka boli trocha opreté o oči, vyzeral celkom unavene že som zabudla čo má pre mňa veľkú hodnotu.

,,Asi sloboda." mykla som plecami. Vyzeral že nad tým premýšľa.

,,Ako si predstavuješ slobodu?" tak nad touto otázkou premýšľal.

,, Rozhodnem sa vždy sama a môžem si spraviť vlastný život. "

,,Pri mne to môžeš ." myslím že je dokonalý. Až tak že som zabudla že som naňho nahnevaná. Moje oči trocha začali klipkať.

,,Poďme spať ." Postavil sa a zobral ma za ruku , všade vypol svetlo .Dom bol pohltený tmou ale nočné svetlo si aj tu našlo cestu a svietilo nám pod nohy až pred dvere.

,,Dobrú noc Adah , zajtra sa učíme ."cítila som ako sa usmial. Pomaly som zatvárala dvere keď v tom sa znova kľúčka pohla.

,,Prepáč." zamrmlal a vrhol sa na moje pery. Búrlivo ma bozkával, držal ma celú v rukách. Jednu ruku mal okolo môjho pásu a s druhou mi držal tvár. Potom prestal a ja som už mohla len dverám povedať potichu Dobrú noc.