,,Najedli ste sa ?" ozval sa Elio a pocítila som Freyin úškľabok.
,,Ešte nie, ale mali by sme ísť všetci spolu, však Caleb ?" zamračil sa naňho Declan. Calebovi to bolo istotne jedno pretože mäso trhal ako keby týždeň nežral.
,,Poďme.Pohyb! " prikázal Declan a všetci sa zdvihli zo zeme. Frey sa otriasla a Elio ju pritom pozoroval. Tak isto ako ja. Aspoň majú jeden druhého. Veria si. Ja tu neverím nikomu. Moje chovanie vôbec nieje ako vlčie.
Ako jedna sila, stromy sa nás báli, zvieratá utekali . Utekali sme tak rýchlo až som mala pocit že sa mi podlomia laby. Po dobrom love sme mali každý spokojný výraz a mäso v zuboch. Vrátili sme sa na naše miesto. Ticho som oddychovala s prekríženými labami a odfukovala. Až pokým neprišiel za mnou Caleb.
,,Čau čica. " sadol si vedľa mňa. Čica hovoril odjakživa každej Vlčici. Len v skratke.
,,ahoj" v jednoduchosti som odzdravila .
,,Vraj máš patriť Declanovi ale vedela si to však?" nenápadne na mňa hodil oči nevinného.
,,Tušila som , pretože inak by sa nechoval ako Alfa." prevrátila som oči a nemala som vôbec chuť baviť sa o tom. Nebolo mi vôbec príjemné ako si ma privlastnil a že všetci to vedia.
,,Nechcem byť vlkom." usúdil a pozrel sa preč. Neviem či tu na mňa niečo kuje alebo mi číta myšlienky. Nepovedala som že ani ja.
,,Ale musíš." nahodila som hlas starostlivej a múdrej.
,,Nemusím, poď so mnou do mesta." hlas stíšil a zahľadel sa na mňa. Asi minútu som mlčala a to ma prezradilo že chcem.
,,Fajn kedy ?" za úpela som.
,,Môžme aj hneď teraz, povieme že ideme .." dopovedala som zaňho
,,Túlať sa?Tak som to dnes Declanovi povedala." neviem či je dobrý nápad ísť s Calebom. Ale necítim sa aspoň jediná. Využila som tento pocit a nenápadne som sa postavila tak isto ako Caleb. Bol podobne mohutný ako Wyatt. Necítila som sa pri ňom slabá ako pri Declanovi. Kývol hlavou náznak či idem.
,,Idem to povedať Declanovi?" spýtala som sa ho.
,,Nemusíš poď už." Frey nás zbadala a buchla Elia. Pri rozbehu nás dobehol Wyatt. A kričal na nás.
,,Ak sa Declan vráti bude zúriť!" mal pravdu Declan sa išiel prejsť po lese. Dúfam že ho nestretneme.
,,Sklapni!!" zareval Caleb a jeho hrdzavá srsť ladila s každou kôrou a zeminou. Pozrel na mňa.
,,Bež!" prikázal mi a tak sme ešte utekali vhodnú chvíľu. Vyhýbali sa stromom a kerom. Až pokým som nezacítila pach z mesta. Cítila som triašku v labách keď sa dotkli kraju lesa.
,,Ideme nato?" pritom ako sa spýtal rozbehol sa z lesa a nečakal na moju odpoveď. Hľadel na mňa už ako človek a čakal. Chudá ,vysoká postava. Kučeravé hnedé vlasy a karamelové oči. To bol Caleb , arogantný vlk. Sem tam.
أنت تقرأ
Stráž ma prosím
أدب المراهقين🖤 ,,A keď nie? Kde ťa mám hľadať?" priblížil sa ku mne a dotkol sa mojej ruky. Mal ju chladnú, oproti mojej, ktorá priam horela. Po tragickej smrti všetkých rodičov, ukryli posledných potomkov pred streľbou v lese . Najstarší Declan chce získať s...
