Rob to čo ostatní

106 6 0
                                    

Rozbehla som sa za ním a stála pri ňom ako človek. Mali sme na sebe biele tričká a obyčajné rifle.

,,Rob to čo ostatní." povedal mi a vybrali sme sa malou cestou pri budovách. Srdce mi bilo vzrušením. Svišťalo mi v hlave. Vlasy mi jemne viali cez tvár. Bolo trocha divné že každý človek bol inak oblečení a my sme boli rovnakí. Zabudla som nato a kochala som sa mestom.

,,Kam ideme ?" spýtala som sa ho a prezerala som si tváre ľudí, niektorí na nás nechápavo hľadeli. Snažili sme sa tváriť normálne ako oni .

,,Takže sa tu platí ale my nemáme s čím, takže možnosti máme obmedzené. " obzeral si ľudí pred rôznym ľudským jedlom. Vône boli sladké, slané. Vždy som jedla len vlčiu stravu. Surové mäso. Spala na chladnej zemi a slnko mi len kývalo poza stromov. Veľké nápisy, veľa ľudí a budov. Rôzne zvyky, mimiky. Vystihovalo to len jedno slovo CHAOS. Pre mňa krásny chaos. Predo mnou sa objavil pes. Milo na nás hľadel a potom sa rozštekal. Ľudia okolo nás sa otáčali a keď som sa pozrela kto stál nad ním. Spoznala som chlapca v tú noc keď kráčal do mesta. Oči mal tmavé ako noc, ktoré ma prepaľovali pohľadom a usmial sa. Skôr mu myklo len kútik potom sa pozrel na Caleba a z jeho tváry zostal kameň . Keď som si spomenula ako mi Caleb povedal že mám robiť tak ako ostatní, tiež som sa usmiala.

,,Poď. " povedal zaťato ale so šepotom. Ten chalan sa na mňa stále díval. Odtiahol psa.

,,Stratili ste sa?" opýtal sa . Jeho hlas znel tak ľudsky zamatovo až mi naskočili zimomriavky.

,,Trochu." odpovedala som mu a bez mihnutia oka som naňho hľadela. Neviem či mám byť šťastná že sa rozprávam s človekom alebo to ako ma jeho oči hypnotizujú.

,,Zbláznila si sa? Poďme radšej späť." Calebove vnútro vrelo a skákal z jednej nohy na druhú.

,,Tak choď, ja tu zostanem." otočila som sa naňho.

,,Nemyslíš vážne Adah! Musíš ísť!" zamračil sa na mňa a chcel ma chytiť za ruku. Ten zamatový hlas sa ozval spoza mňa.

,,Nemyslíš že to je jej rozhodnutie?" otočila som sa naňho a obzerala si jeho belasú tvár s výrazom VYPADNI!

,,Teda ak spolu nechodíte." dodal.

,,Chodí s niekým iným ak to dobre chápem a ty vieš veľké hovno o nej aj o mne ." uf Caleb bol čim viac horúcejší .

,,Caleb, do zatmenia som späť ." dotkla som sa jeho hrude.

,,Ak neprídeš, všetko mu poviem!" vyhrážal sa mi a ja som si to zobrala k srdcu pretože on je toho schopný. A oveľa horších vecí.

,,Fajn" povedal nahnevano a utekal cez mesto k lesu. Nechápem načo sem chcel ísť keď hneď odíde a nieje vôbec trpezlivý.

,,Takže Adah?" ozval sa a pes mi voňal nohy.

,, áno Adah a ty si ?" spýtala som sa na oplátku ja.

,,Ruben , odkiaľ si ?" moje myšlienky ohlásili srdcu Ruben a zabudla som odpovedať.

,,To je asi jedno." nevedela som vôbec čo mu mám povedať.

,,Mám hádať ? Tvoja pokožka mi vraví že si od mora." dotkol sa bruškami prstov mojej ruky pri lakte. Keby to tak môžem povedať.

,,Nie, moja mama mala takú pokožku." pretože pochádzala z malajských svoriek.

,,Niečo také ako indiánka." snažila som sa to sformulovať trocha ľudsky.

,,Aha ." zadíval sa na mňa.

,,Takže máš chlapca?" myslí tým Declana ? Vlka ? Alfu ?

,,Nie ale je chlapec pri ktorom musím byť." povedala som mu pravdu. On na mňa hodil nechápavý pohľad a povedal.

,,Povieš mi o tom. " prehodnotil a ukázal aby som išla za ním. Posadil sa na drevo, teda lavičku a ja som si sadla tiež.

,,Prečo musíš byť pri ňom ?" pohladkal psa, ktorý si sadol vedľa neho. Mal krátku hnedú srsť a jeho oči boli väčšie než on sám. Teda je to sučka. A určite niečo zo mňa cítila keď štekala.

,,Pretože ." odmlčala som sa a prehodnocovala som čo mu mám povedať.

,,Je na mňa naviazaný a proste musím." jeho otázky sú také ťažké alebo skôr tá pravda. Keby som ako on. Rozprávame sa celkom normálne bez žiadnych schovávačiek.

,,Myslíš zaľúbený? A ty nie si ?" prstami si prešiel po vlasoch a učesal ich.

,,Nie nie som . " povedala som váhavo . Zaľúbený - naviazaný .

,,Vie o tom že ho neľúbiš?" nechápem prečo ho to zaujíma.

,,Vie ale môj život nie je jednoduchý ." povzdychla som si. Keby môžem vydýchnem vlčiu dušu a všetko mu poviem. No je len obyčajný človek a takéto veci sa ho netýkajú.

Takže ahojte , verím že tieto začiatky prekusnete a spoločne sa do toho prehĺbime.😁❤ teraz sa teším za každý vote alebo komennt.

Stráž ma prosímTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang