Stráž ma prosím

Návrharka

,,A prečo si tu?" opýtal sa a moje oči skontrolovali jeho spánok na ktorom som si predstavila krv.

,,Len pozrieť mesto pred zatmením sa musím vrátiť."

jeho oči sa znovu zadívali do mojích.

,,Málo kto v dnešnej dobe povie že do zatmenia, je to zvláštne a zastaralé, ale také oči aké máš ty som ešte nevidel, teda videl ale nie takéto čisto zelené. " ústa sa mu nezastavili a prezeral si moje oči.

,, Robíš nejaký šport? Keby ťa vidí moja mama spravila by z teba modelku. " zadumane hláskoval ale smiech to pokazil.

,,Modelku?" Modelku? Keby vie do akých očí sa pozerá, nerozprával by sa so mnou.

,,Ale na modelku si dosť vyšportovaná." prehodnotil.

,,Chceš vidieť nejaké kúsky mojej mamy ?" spýtal sa ma a čakal na moju odpoveď. Kúsky jeho mamy ?Neznie to morbidne? Prečo mi navrhuje akurát toto. Zadívala som sa na slnko, lúče zračili že mám ešte čas.

,,Dobre." odpovedala som a vyštartovala za jeho krokom. Nohy mu pritom niekedy poskočili do výskoku a prehupol sa do strany. Táto chôdza sa vôbec nepodobala na tú ktorú som prvý krát videla. Keby mu to tak môžem povedať. Mal voľné tielko a čierne rifle, ktoré boli dotrhané ako keby ho vlk trhal ale to by vyzeralo trochu inak. Obklopovali ma veľké budovy a keď sme zabočili do jednej uličky, všetko vyzeralo bohatšie a vyzdobenejšie. Vyvolalo to vo mne rešpekt ale s Rubenom to ani nepohlo. Sem tam zvolal na sučku a jej meno

,,Baby." takže sa volala Baby. Hodilo sa jej to pretože bola veľmi malá a labky mala ako jedno vlčie oko. Ani nie.

,,Tu pracuje moja mama." ukázal na budovu s rôznym oblečením. Neboli to biele tričká a modré rifle. Boli tam šaty, svetre, rôzne. Otvoril dvere a povedal nech vstúpim. Zem sa blískala, vôňa ruží mi zatajila dych a žena predo mnou sa na široko usmiala.

,,Beny , hľadáš mamu ?" objala ho a usmievali sa na seba. Bola o dosť staršia, mala milé vrásky a upravené vlasy s kostýmom.

,,Toto je Adah." ukázal na mňa a načiahla ku mne ruku, tak som jej podala moju a nepatrne mnou zatriasla.

,,Si krásna ale trocha neupravená." pokrčila nos a usmiala sa.

,,Mama!" po schodoch sa tiahla sila a dupot lesklých topánok a tvár bola podobná jeho. Vyzerala vznešene ako tu na okolo.

,,Kto to je Ruben?" nevyslovila to vôbec príjemne, keby som vlk nepotlačila by som vrčanie. A jeho meno sa dá oveľa krajšie vysloviť.

,,Adah, je z Californie." ozval sa. Ja nie som z Californie! Chcela som mu oponovať ale venoval mi pohľad aby som mlčala. Tak som len sucho prehltla.

,,Tam je nádherne moja, a je to vidieť na tebe. Priniesol si ju aby som ju fotila? Pretože je krásna?" nahodila okuliare a s pani si sadli na pohovku pri veciach.

,,Neviem, ak máš čas obleč ju, bude to na nej vyzerať pekne a keby chcela môže vyskúšať to fotenie." pozrel na mňa a necítila som sa bezpečne.

,,Asi by som mala ísť, možno inokedy." pomaly som cúvala.

,,S takou charizmou fotiť nemôže. " zapriadla jeho matka a ja som bola blízko dverí.

,,Dovidenia." zavrela som dvere a rozbehla som sa. Počula som za sebou hlasné kroky.

,,Prepáč Adah, nechcel som ta vystrašiť. Čakaj!" moje nohy sa zastavili .

,,Som len bohatý fracek čo nemá otca a spolieha sa na peniaze." jeho tvár vyzerala smutne.